V nasledujúcom článku boli použité materiály SITA.

Európska komisia koncom februára 2025 predstavila Akčný plán pre dostupné energie, ktorý tvorí kľúčovú súčasť širšej iniciatívy s názvom Clean Industrial Deal (CID). Ambíciou plánu je znížiť účty za energie, posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zároveň zvýšiť odolnosť voči energetickým krízam. Hoci ide o jeden z najdôležitejších strategických dokumentov v oblasti energetiky za posledné roky, návrh zatiaľ vyvoláva viac otázok než odpovedí, najmä v súvislosti s jeho realizáciou a financovaním.

Európska komisia predpokladá, že vďaka navrhovaným opatreniam by obyvatelia EÚ mohli v roku 2025 ušetriť približne 45 miliárd eur, pričom do roku 2040 by ročná úspora mohla dosiahnuť až 260 miliárd eur. Plán okrem toho sľubuje zníženie regulačnej záťaže pre firmy a odstránenie prekážok na jednotnom trhu, čím by sa mala zlepšiť efektivita a transparentnosť energetického systému v celej EÚ.

Riziko pre priemysel a verejné rozpočty

Podľa odborníkov však CID prináša aj viaceré výzvy a potenciálne riziká. Ako upozornil Radek Mikulášek zo spoločnosti Enbra, náklady na dekarbonizáciu priemyslu môžu byť pre mnohé podniky neudržateľné. V praxi by to mohlo viesť k presunu výroby mimo územia EÚ, predovšetkým do krajín s menej prísnou klimatickou legislatívou. Mikulášek zároveň pripomína, že plán nepočíta s potrebou výrazne zvýšiť obranné rozpočty členských štátov, čo môže obmedziť verejné financovanie ekologických opatrení.

Európsky priemysel už dnes čelí trojnásobne vyšším nákladom na energie v porovnaní s USA alebo Čínou. CID preto obsahuje návrhy na zrýchlenú elektrifikáciu priemyslu, daňové úľavy pre ekologické investície či podporu dlhodobých zmlúv na nákup elektriny.

Pixabay

Financovanie zatiaľ nie je jasné

Hoci plán ráta s balíkom 100 miliárd eur na podporu ekologickej výroby, stále nie je známe, odkiaľ tieto financie prídu a ako sa rozdelia medzi jednotlivé štáty. Mikulášek zároveň upozorňuje, že CID je zatiaľ skôr rámcový dokument ako praktický plán s konkrétnymi opatreniami. Významným plusom sú síce návrhy na zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci a podpora európskych dodávateľských reťazcov, no ich vplyv bude závisieť najmä od spôsobu implementácie.

Slovenská ministerka hospodárstva Denisa Saková v tejto súvislosti pripomenula, že by mohla existovať možnosť obnovy plynového tranzitu cez Ukrajinu, čo by podľa nej znížilo ceny energií v Európe. Varovala však, že aktuálna naplnenosť plynových zásobníkov v EÚ klesla pod 35 %, a preto bude v lete nevyhnutné zásoby doplniť.

Mikulášek zároveň navrhuje, aby Slovensko vytvorilo alianciu krajín, ktoré budú požadovať zmiernenie klimatických cieľov v záujme ochrany priemyslu. Podľa neho bude kľúčové nájsť rovnováhu medzi udržateľnosťou a hospodárskym rastom, pričom prvé konkrétne dopady CID by sa mohli prejaviť v horizonte dvoch až troch rokov. Na Slovensku sa implementácia očakáva najskôr od roku 2030.