Vedci objavili nový typ mikróbov v hlbinách pôdy, kde pretrvávajú a prispievajú k čisteniu vody, ktorá sa stáva pitnou. Nový kmeň mikróbov vedci našli v oblastiach, ktorá sa tiahne od vrcholcov stromov, až do hĺbky približne 200 metrov pod povrchom. O téme informoval portál Phys.org.

Mikróby, ktoré čistia

Mikrobiológ James Tiedje z Michiganskej štátnej univerzity, ktorý sa rozhodol prebádať „živú kožu“ planéty a posunúť naše poznanie o pôdnom živote o úroveň vyššie. Inšpiroval ho pritom slávny citát Leonarda da Vinciho, „vieme viac o pohybe nebeských telies než o pôde, na ktorej kráčame.

Výskumníci sa zamerali na hĺbkové vrstvy pôdy v Iowe a Číne, odkiaľ z hĺbky 21 metrov odobrali vzorky následne analyzovali ich DNA. Objavili, že nové mikróby zvané CSP1-3, ktoré majú dávnych predkov zo sladkovodných a horúcovodných prostredí. Počas miliónov rokov sa však prispôsobili životu v pôde, najprv v jej povrchovej vrstve a neskôr aj v tých najhlbších častiach, ktoré sú pre väčšinu mikroorganizmov nehostinné.

„Väčšina ľudí by si myslela, že tieto organizmy sú len ako spóry alebo v stave spánku. Ale jedným z našich kľúčových zistení, ktoré sme získali skúmaním ich DNA, je to, že tieto mikróby sú aktívne a pomaly rastú,“ uviedol Tiedje.

pôda
Freepik

Výskumníkov prekvapilo, že v niektorých prípadoch tvorili až polovicu celej mikrobiálnej komunity v týchto hlbokých vrstvách pôdy, čo je nevídaný jav, keďže v povrchovej pôde sú zvyčajne oveľa pestrejšie komunity a žiadna skupina nedosahuje takúto dominanciu.

Chcú ich kultivovať

Pôda funguje ako filter pre vodu. Horné vrstvy pôdy prepúšťajú vodu relatívne rýchlo, v hlbokých vrstvách sa voda zadržiava dlhšie a má viac času prejsť biologickou filtráciou. Mikróby využívajú zvyšky uhlíka a dusíka, ktoré sa z horných vrstiev dostali až dole a tým sa dokončuje proces prírodného čistenia vody.

 „CSP1-3 sú ako smetiari, ktorí upratujú to, čo prešlo cez povrchovú vrstvu pôdy. Majú svoju prácu,“ vysvetlil.

Výsledky publikovali v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. Vedci chcú mikróby kultivovať v laboratórnych podmienkach, čo bude pre nich výzvou, keďže pretože väčšinu mikróbov z hlbokej pôdy nie je možné štandardne pestovať. Potrebujú na to extrémne prostredie, napríklad s vysokou teplotou, keďže predkovia CSP1-3 žili v termálnych prameňoch.

„Fiziológia CSP1-3, poháňaná ich biochemiou, je odlišná, preto môžu existovať zaujímavé gény s pridanou hodnotou pre iné účely. Napríklad nepoznáme ich schopnosti metabolizovať odolné znečisťovadlá a ak by sme to zistili, mohli by sme prispieť k riešeniu jedného z najnaliehavejších problémov Zeme,“ dodal Tiedje.

Ak sa im podarí tieto organizmy vypestovať, môže to priniesť nové poznatky o ich biológii a o ďalších možných aplikáciách v oblasti čistenia vody alebo rozkladu ťažkých znečisťujúcich látok.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP