Aspirín – nenápadná pilulka, ktorú mnohí z nás poznajú ako spoľahlivého pomocníka pri bolestiach hlavy, horúčke či svalových bolestiach – má za sebou viac ako sto rokov používania. No vedci teraz poukazujú na jeho možno oveľa významnejšie využitie, ktoré by mohlo zmeniť prístup k prevencii a liečbe rakoviny.

O potenciáli aspirínu ako preventívneho prostriedku proti rakovine sa hovorí už od konca 80. rokov minulého storočia. Vtedy prvé štúdie ukázali, že pravidelné užívanie aspirínu súvisí s nižším rizikom kolorektálneho karcinómu – teda rakoviny hrubého čreva a konečníka. V prípade ľudí s genetickým ochorením známe ako Lynchov syndróm sa dokonca už dnes odporúča pravidelné užívanie aspirínu ako súčasť preventívnej liečby. O téme informoval portál BGR.

Pre širokú verejnosť však boli doterajšie výsledky výskumov nejednoznačné. Niektoré štúdie naznačovali možné benefity, iné upozorňovali na riziká – najmä u starších osôb. Práve preto vzbudil veľkú pozornosť najnovší 30-ročný výskum vedcov z Harvardu, ktorí analyzovali zdravotné údaje viac ako 100-tisíc ľudí.

Výsledky, ktoré dávajú nádej

Štúdia zistila, že ľudia, ktorí užívali aspirín aspoň dvakrát týždenne, mali nižšie riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. Zaujímavé však je, že tento efekt sa prejavil najvýraznejšie u osôb, ktoré inak nedodržiavali zdravý životný štýl – napríklad fajčili alebo sa nestravovali správne. Vedci preto predpokladajú, že aspirín môže pôsobiť ako akýsi „vyrovnávací faktor“, ktorý zmierňuje negatívne účinky nezdravého životného štýlu.

Za týmto účinkom má stáť najmä schopnosť aspirínu tlmiť zápal a ovplyvňovať bunkové mechanizmy, ktoré sa podieľajú na vzniku rakoviny. Zvlášť dôležitá sa javí dráha PI3K, ktorú aspirín môže potláčať.

Tabletky.
Pexels

Prispôsobená liečba na základe DNA?

Aspirín však nevyvoláva záujem iba ako prevencia. V prípade pacientov, ktorí už rakovinu hrubého čreva prekonali a podstúpili chirurgický zákrok, sa ukázalo, že aspirín výrazne znižuje riziko návratu ochorenia – a to najmä v prípade, že ich nádory obsahovali určité genetické mutácie. To otvára dvere k budúcnosti, v ktorej by mohol byť aspirín súčasťou cielených terapií, šitých na mieru konkrétnemu pacientovi podľa jeho genetických predispozícií a životného štýlu.

Napriek povzbudivým výsledkom odborníci upozorňujú na opatrnosť. Aspirín má totiž aj svoje dobre známe vedľajšie účinky – napríklad riziko žalúdočného krvácania, ktoré stúpa najmä u ľudí nad 70 rokov. Preto sa čoraz viac hovorí o potrebe individuálnych odporúčaní, namiesto univerzálneho prístupu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP