Prieskum vzdialených hviezd zostáva jednou z najväčších ambícií ľudstva. Čelíme však zásadnému problému, a to obrovskej vzdialenosti vo vesmíre. Aj pri cestovaní rýchlosťou blízkou svetlu by trvalo viac ako štyri roky dobehnúť najbližšieho hviezdneho suseda. Tento fakt robí z konceptu ľudskej hibernácie, predĺženého stavu pozastavených telesných funkcií, atraktívne riešenie pre budúce medzihviezdne misie.

Hibernácia je prirodzený jav, ktorý pomáha mnohým zvieratám prežiť nepriaznivé podmienky. Medvede, arktické zemné veverice či netopiere spomaľujú svoje metabolické funkcie a šetria energiu počas drsných zím. NASA už niekoľko rokov skúma mechanizmy týchto procesov, aby ich prispôsobila pre potreby hlbokých vesmírnych misií. O téme upozornil portál BGR.

Biologické výzvy a pokrok

Avšak ľudia nemajú prirodzené biologické mechanizmy umožňujúce hibernáciu. Tento nedostatok by bolo nutné prekonať prostredníctvom výrazného medicínskeho zásahu. Vedci z nemeckej Univerzity Greifswald nedávno uskutočnili štúdiu, ktorá sa inšpirovala hibernáciou netopierov. Výskum vedený Geraldom Kerthom sa zameral na červené krvinky (erytrocyty) a ich schopnosť podporovať cirkuláciu kyslíka počas hlbokého spánku.

Keď zvieratá vstúpia do hibernácie, ich telesná teplota dramaticky klesne. Výskum zistil, že erytrocyty netopierov sa v takýchto podmienkach stávajú menej elastické a viac viskózne, čo umožňuje zachovať cirkuláciu kyslíka. Ľudské erytrocyty však tieto vlastnosti nedokážu napodobniť.

Napriek tomu má výskum potenciálne využitie už v blízkej budúcnosti. Technológie spojené so stavom hlbokej hypotermie už dnes lekári využívajú v niektorých chirurgických zákrokoch, napríklad pri dočasnom zastavení mozgovej a srdcovej činnosti počas náročných operácií. Úprava vlastností červených krviniek by mohla tieto procesy zdokonaliť, čím by sa otvorili dvere k revolučným medicínskym pokrokom.

Pexels

Cesta k medzihviezdnym misiám

V dlhodobom horizonte by schopnosť znížiť metabolickú aktivitu mala zásadný význam pre prieskum vesmíru. Astronauti by mohli počas medzihviezdnych ciest prejsť do spánkového stavu, čím by minimalizovali spotrebu jedla, kyslíka a ďalších zdrojov. Okrem toho by táto technológia zmiernila psychologické dôsledky dlhodobej izolácie, ktorým čelia astronauti počas niekoľkoročných misií.

Hibernácia ľudí by nielen zlepšila logistiku, ale otvorila by nové možnosti pri navrhovaní vesmírnych lodí, keďže by nebolo potrebné zaistiť plne funkčné obytné priestory na celé roky. Tým by sa mohli intergalaktické misie výrazne urýchliť.