Asteroid-kométa s názvom Chiron, obiehajúca medzi Jupiterom a Neptúnom, patrí medzi najzaujímavejšie telesá slnečnej sústavy. Táto kozmická zvláštnosť, známa aj ako centaur je považovaná za menšie teleso, ktoré by mohlo objasniť procesy formovania našej slnečnej sústavy.

Nové pozorovania vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) odhalili, že Chiron obsahuje zaujímavú zmes ľadov a plynov, čím otvára nové otázky o pôvode našej kozmickej domoviny. O téme informoval portál BGR.

Tajomstvá Chirona

Chiron je jedným z približne tisíc centaurov, ktoré dnes poznáme. Centauri sa považujú za objekty pochádzajúce z oblastí za Neptúnom, ktoré sa neskôr presunuli do vnútornej časti slnečnej sústavy v dôsledku gravitačných rezonancií s Neptúnom. Tieto telesá sú fascinujúce, pretože kombinujú vlastnosti asteroidov a komét.

Čo však Chiron odlišuje je jeho jedinečné chemické zloženie. Povrchové ľady na Chironovi, pozorované JWST, sa líšia od tých, ktoré vedci zaznamenali na iných centauroch. Hoci samotné zistené látky ako napríklad etán, propán či oxid uhličitý, nie sú mimoriadne zvláštne. Kombinácia ľadov a plynov je neobvyklá a odhaľuje nové poznatky o chemických reakciách na povrchu Chirona.

Flickr

Sublimácia a organické procesy

Chironova povrchová teplota nikdy neprekročí -140 °C, no napriek tomu jeho ľady sublimujú – teda prechádzajú priamo z pevného do plynného stavu, keď sú vystavené slnečnému žiareniu. Táto sublimácia vyvoláva chemické reakcie, ktoré môžu vytvárať organické vedľajšie produkty, akými sú uhlíkaté zlúčeniny alebo oxidy.

Vedci dúfajú, že skúmanie plynov nachádzajúcich sa v blízkom okolí Chirona (tzv. kóme) pomôže odhaliť fyzikálne vlastnosti tohto objektu, hrúbku a pórovitosť jeho ľadovej vrstvy, ako aj vplyv kozmického žiarenia na jeho povrch.

Centauri, vrátane Chirona, patria k tzv. “prvotným” objektom, čo znamená, že od svojho vzniku pred 4,5 miliardami rokov prešli minimálnymi zmenami. Tieto kozmické relikty preto predstavujú vzácne zdroje informácií o podmienkach, aké panovali v čase formovania slnečnej sústavy. Štúdium Chirona by mohlo objasniť chemické procesy v ranom štádiu vývoja našej kozmickej domoviny a prispieť k lepšiemu pochopeniu vzniku planét a ďalších nebeských telies.