V tomto texte boli použité materiály TASR.

Izraelskí vedci nedávno zistili, že orientálne sršne (Vespa orientalis), bežne sa vyskytujúce na Blízkom východe, majú jednu nezvyčajnú schopnosť – alkohol im prakticky nič nerobí. Zatiaľ čo väčšina živočíchov by po konzumácii potravy s obsahom viac ako štyroch % alkoholu vykazovala známky opitosti, tieto sršne dokážu bez problémov zvládnuť aj oveľa vyššie dávky.

Sršne a ich záľuba v alkohole

Hnitie ovocia či nektáru vedie prirodzene k fermentácii a vzniku alkoholu. Pre mnohé živočíchy je fermentovaná potrava bohatým zdrojom kalórií a živín, ale pri vyšších koncentráciách alkoholu začínajú pociťovať nepriaznivé účinky. To však neplatí pre orientálne sršne. Vedci z Tel Avivskej univerzity zistili, že aj pri konzumácii roztoku sacharózy s 20 % obsahom etanolu sršne nejavili žiadne známky opitosti.

TASR/František Iván

Výskumníci, zvedaví na to, ako vysoko môže alkoholová tolerancia sršňov zájsť, zvýšili koncentráciu etanolu až na neuveriteľných 80 %. Sršne síce krátko vyzerali, že sú trochu pripité, ale rýchlo sa zotavili a správali sa opäť normálne. Na porovnanie, takáto dávka alkoholu by bola pre väčšinu iných zvierat smrteľná.

Gény, ktoré rozkladajú alkohol

Kľúčom k tejto neobvyklej odolnosti voči alkoholu je podľa vedcov prítomnosť viacerých kópií génov na štiepenie alkoholu, ktoré sa u sršňov vyvinuli. Tento genetický vývoj pravdepodobne súvisí s ich symbiotickým vzťahom s pivovarskými kvasinkami. Kvasinky, ktoré žijú v ich črevách, sa šíria medzi jednotlivými sršňami a zohrávajú úlohu pri rozklade alkoholu.

Tento výskum prináša nové svetlo na to, ako niektoré druhy dokážu prežiť a prosperovať v extrémnych podmienkach, kde by iné organizmy zlyhali. Sršne sa prispôsobili prostrediu, v ktorom pravidelne konzumujú fermentované plody a alkohol, a ich schopnosť tolerovať takéto množstvá alkoholu môže mať ďalekosiahle dôsledky pre naše chápanie evolúcie a symbiotických vzťahov v prírode.

V konečnom dôsledku sa tak vedci dozvedajú viac o tom, ako genetické mutácie a vzťahy s mikroorganizmami môžu formovať schopnosti živočíchov prežiť v rôznych prostrediach. Možno sa to týka aj iných druhov, ktoré ešte len čakajú na objavenie ich zvláštnych schopností.