V tomto texte boli použité materiály TASR.

V období rastúcej frekvencie extrémnych prívalových dažďov sa ukazuje, že tradičné vodozádržné opatrenia už nedokážu zabezpečiť úplnú ochranu pred povodňami. Podľa odborníka na vodné hospodárstvo Andreja Škrinára zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave je fyzikálne nemožné, aby tieto opatrenia zadržali celý objem povodňovej vody. Hoci môžu znížiť intenzitu povodní a obmedziť rozsah škôd, nedokážu úplne zabrániť ich vzniku.

Škrinár upozorňuje, že jedinou skutočne účinnou ochranou pred povodňami je zmeniť zaužívané spôsoby výstavby v blízkosti vodných tokov.

„Jedinou stopercentnou ochranou pred povodňou je zmeniť optiku – totiž u nás je bežná prax stavať domy doslova na brehoch potokov a riek, často dokonca bez príslušných vodoprávnych povolení, a potom očakávať, že štát zabezpečí ich protipovodňovú ochranu za omnoho väčšie náklady ako prípadné povodňové škody,“ uviedol Škrinár s tým, že pokiaľ sa rozmýšľanie ľudí v tomto smere nezmení, riziko povodňového ohrozenia týchto stavieb bude stále stúpať.

Freepik/Úprava redakcie

Zvyšujúci sa výskyt extrémnych prejavov počasia, spôsobený klimatickou zmenou, si vyžaduje nové prístupy k hospodáreniu s vodou.

„Čím viac sa budeme snažiť zastaranou optikou o jednostranné riešenia (rýchlo poslať vodu preč z ohrozených území), tým viac budeme riziko katastrofických povodní paradoxne zvyšovať. Naopak, najväčší účinok budú mať opatrenia na prípravu krajiny na zachytenie zrážok v čo najväčšom možnom množstve a ich pomalé a postupné uvoľňovanie v malovodných obdobiach, čím sa zároveň zníži riziko sucha,“ vysvetlil Škrinár.

V mestách, kde sú povodňové škody obzvlášť závažné, je podľa Škrinára možné chrániť sa buď priamymi opatreniami, ako sú úpravy riečneho koryta a budovanie hrádzí, alebo nepriamymi opatreniami, ako sú retenčné nádrže či suché poldre. Tieto riešenia však vyžadujú nákladnú údržbu, ktorej zanedbanie môže viesť k katastrofám, čo potvrdzuje aj nedávny prípad v Devínskej Novej Vsi, kde zlyhanie čerpacej stanice spôsobilo záplavy.

Škrinár tiež zdôrazňuje, že povodne majú aj pozitívne účinky na prírodu. Ekosystémy sú na ne pripravené a v mnohých prípadoch na nich závisia. Preto je dôležité ponechať vodné toky v prirodzenom stave tam, kde nehrozia veľké škody, aby sa povodňová voda mohla prirodzene rozlievať do záplavových území.

„Ľudia by sa mali naučiť strpieť povodne aj v intraviláne v takých miestach, kde nehrozia škody na životoch a ani výrazné ekonomické škody,“ doplnil Škrinár.