Aktualizované 14. septembra 2024:

Na povrchu Marsu sa pravidelne objavujú strašidelné pavúky. Nejde však o doslovné živočíchy, aké poznáme aj na našej planéte. Tajomné formácie, ktoré len pripomínajú pavúky sú tmavé útvary vytvorené z prachu, známe ako araneiformy, ktoré sa dajú pozorovať v južných oblastiach červenej planéty počas jari.

Tento zvláštny prírodný fenomén, ktorý je pre Mars typický, bol dlhé roky záhadou. Až teraz sa vedcom z NASA podarilo v laboratórnych podmienkach napodobniť proces, ktorý stojí za vznikom týchto útvarov, a ponúkli tak nové vysvetlenie. O téme informoval portál ScienceAlert.

NASA/JPL-Caltech

Vytvorené z oxidu uhličitého

Planetárna vedkyňa Lauren Mc Keownová z NASA vysvetľuje, že araneiformy vznikajú sublimáciou oxidu uhličitého. Na rozdiel od Zeme, kde sa oxid uhličitý za normálnych podmienok vyskytuje len v plynnom alebo tekutom stave, na Marse, kde panujú extrémne nízke teploty, zamŕza na ľad. Tento suchý ľad sa potom na jar postupne mení späť na plyn.

Tento proces prebieha pod ľadovou vrstvou, pričom tmavší povrch Marsu absorbuje teplo. Tlak z plynného oxidu uhličitého sa zvyšuje, až kým ľad nepopraská a plyn unikne trhlinami na povrch. Tento únik plynu so sebou berie prach, ktorý po sebe zanecháva tmavé jazvy pripomínajúce pavúky.

Kiefferov model a experiment NASA

Teóriu vzniku araneiformov prvýkrát predstavil geofyzik Hugh Kieffer. Vedci NASA sa rozhodli túto teóriu otestovať a v laboratóriu vytvorili podmienky podobné tým, ktoré vládnu na marťanskom povrchu. Pomocou zariadenia nazvaného DUSTIE, ktoré simuluje atmosférický tlak a teplotu Marsu, sa im podarilo tento proces napodobniť.

Simulácia prebehla tak, že vedci ochladili marťanský regolit – zmes minerálov, ktoré napodobňujú povrch Marsu – a na tento povrch vypustili oxid uhličitý. Ako sa komora zahrievala, ľad explodoval a vytvoril rovnaké pavúkovité útvary, aké môžeme pozorovať na Marse.

Prekvapenie z experimentu

Aj keď výsledky experimentu potvrdili Kiefferov model, vedci boli prekvapení jednou vecou. Ľad sa vytvoril vo vrstve špiny, nie na jej povrchu, ako sa pôvodne predpokladalo. Z toho vyplýva, že praskliny na povrchu Marsu vznikajú v dôsledku výbuchov z vnútra, a nie povrchového tlaku, ako sa pôvodne myslelo.

Pôvodný článok:

Mars a život. Nerozlučiteľné slovné spojenie máta vedcov už odjakživa a zrejme ich bude až dovtedy, kým túto záhadu definitívne nerozlúštia a živote na Marse v akejkoľvek podobe dajú zelenú. Najnovšie rozvírila vody správa od Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s priloženým vizuálnym materiálom.

Unikátny objav?

Sonda Mars Express pôsobí na „Červenej planéte“ už viac ako 20 rokov a až dodnes posiela vedcom aktuálne údaje z jej povrchu. Na konte už má slušné objavy – vytvorila najkompletnejšiu mapu chemického zloženia atmosféry, študovala mesiac Marsu Phobos v bezprecedentných detailoch a tiež úspešne skúmala stopy po vode. Na základe toho vedci konštatovali, že na Marse kedysi existovali podmienky, ktoré mohli byť vhodné pre život.

Už to vyzeralo, že Mars Express si zapíše ďalší senzačný objav do svojho portfólia. Sonda totiž odfotografovala a poslala na Zem zaujímavé zábery. Vidno na nich akoby stovky čiernych pavúkov v istých zhlukoch. Lenže to platí len o prvom dojme, pretože realita je úplne iná.

ESA

Obrovské rozmery

Fotografie totiž neboli vytvorené z bezprostrednej blízkosti povrchu, o čom svedčí aj priemer týchto škvŕn nachádzajúci sa v južnej polárnej oblasti Marsu. Podľa vedcov majú totiž tieto útvary, respektíve, na fotografiách – škvrny – priemer od 45 metrov až do jedného kilometra. Existencia takýchto obrovských pavúkov je možná nanajvýš tak v sci-fi oblasti.

Ide teda o tmavé útvary, štruktúry, ktoré sú akýmisi pozostatkami gejzírov. Vznikajú vtedy, keď jarné lúče Slnka dopadajú na vrstvy oxidu uhličitého vytvorené počas zimných mesiacov. Slnečné svetlo spôsobí, že sa ľad z oxidu uhličitého v spodnej časti vrstvy premení na plyn. Ten sa následne hromadí a preráža kryhy ľadu nachádzajúce sa nad ním.

Uvoľnený plyn vystreľuje cez trhliny v ľade v podobe vysokých fontán alebo gejzírov, následne padá naspäť a usadí sa na povrchu. Keďže tieto gejzíry obsahujú rôznu zmes kameňov, piesku a podobného materiálu, tento mix sa následne usadí na povrchu. To vytvára tieto tmavé škvrny.

Prítomnosť týchto „pavúkov“ na Marse tak predstavuje „len“ zložitú súhru sezónnych procesov a geologických útvarov na našej susednej planéte. Nejde tak o žiadne gigantické príšery podobné našim pavúkovcom.

Čítajte viac z kategórie: Novinky