Švédsko plánuje prerobiť starý sklad ropy na obrovskú podzemnú teplovodnú „termosku“ na vykurovanie švédskeho mesta Västeras. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Tri jaskyne vykopané na začiatku 70. rokov 20. storočia s celkovým objemom 300 000 kubických metrov (m3) slúžili ako sklad ropy. Od roku 1985 sú však opustené. „Teraz ich prerábame na obrovskú termosku na uskladnenie horúcej vody,“ vysvetľuje projektový manažér Rickard Svensson zo spoločnosti Mälarenergi, ktorá vyrába elektrinu a najmä teplo pre približne 130 000 obyvateľov mesta Västeras. Cieľom je uskladniť energiu v čase, keď je jej prebytok a využívať ju, keď je jej nedostatok, povedal.

Jaskyne sa nachádzajú v blízkosti kombinovanej teplárne a elektrárne v Mälarenergi. Momentálne sa tam inštalujú stovky metrov potrubí spolu s masívnymi výmenníkmi tepla, takže prebytočné teplo bude zohrievať vodu uloženú vo vnútri, aby ho v prípade potreby bolo možné neskôr využiť. Robotníci montujú tiež stovky oceľových tyčí, aby vytvorili hrubú železobetónovú stenu, ktorá bude slúžiť ako zátka pre jaskyňu. Po dokončení prestavby bude celý jaskynný systém zaplavený a definitívne utesnený.

No zatiaľ čo zariadenie je už schopné akumulovať teplo v nádržiach nad zemou, ani zďaleka nedosahujú plánovanú kapacitu podzemného zásobníka, ktorý by mal poskytnúť približne 13 gigawatthodín (GWh) energie, podľa spoločnosti Mälarenergi.

Schopnosť ukladať prebytočné teplo pre budúce použitie znamená, že počas chladných období sa teplárne budú môcť vyhnúť tomu, aby museli spúšťať rezervné zariadenia na výrobu tepla z fosílnych palív, ako sú plyn či uhlie. „Počas niektorých dní budeme môcť dokonca zastaviť výrobu a spoliehať sa len na túto jaskyňu, využívať teplo odtiaľ,“ povedal viceprezident Magnus Eriksson.

V klimatickom pásme, kde sa teploty môžu pohybovať od -20 stupňov Celzia v zime do 30 stupňov v lete, bude táto „termoska“ schopná poskytnúť teplo až týždeň počas chladných dní. A hoci myšlienka premeny takýchto jaskýň na „termosky“ nie je nová, Mälarenergi verí, že bude pravdepodobne najväčšia svojho druhu.

Fínska energetická spoločnosť Helen dokončila podobný projekt v roku 2021 na ostrove Mustikkamaa neďaleko Helsínk s kapacitou uskladnenia 11,5 GWh energie. Severne od Helsínk však plánuje výstavbu ďalšieho, oveľa väčšieho projektu spoločnosť Vantaa Energy. Zariadenie s objemom 1 000 000 m3 by malo byť schopné uskladniť 90 GWh tepelnej energie. Škandinávske krajiny sa snažia maximalizovať využitie vyrobenej energie v rámci znižovania emisií.

„Pre elektrinu aj teplo v novom energetickom prostredí je skladovanie energie kľúčové, aby sme sa prispôsobili špičkám vo výrobe a dopyte,“ povedal pre AFP Filip Johnsson, profesor energetických systémov na Chalmers University of Technology v Göteborgu.

Problémom stále zostáva nestabilná produkcia veternej energie. „Keď je veľmi veterno, získavate veľa veternej energie, ktorú nemôžete využiť. Ale keď nie je vietor, máte jej nedostatok,“ povedal Johnsson. Dodal, že pre lepšie využitie veternej energie možno prebytočnú energiu uložiť do batérií alebo vyrobiť z elektriny vodík.