Hoci jadro Zeme je do dnešných dní stále do značnej miery neprebádané, mnoho informácií sa nám o jeho vlastnostiach a zložení podarilo zistiť vďaka seizmickým vlnám.

Hlboko vo vnútri planéty

Vieme, že na miestach, kde sa vonkajšie jadro Zeme stretáva s plášťom, existujú štruktúry, ktoré dramaticky spomaľujú šírenie seizmických vĺn, ale aj to, že jadro nesúmerne mení svoj tvar a môže ovplyvniť magnetické pole.

rost9/freepik

Tieto zóny, známe tiež ako „zóny s ultra-nízkou rýchlosťou“ (Ultra low velocity zones – ULVZ) sa nachádzajú zhruba 3000 km pod povrchom. Vzhľadom na to, v akej hĺbke sa nachádzajú, je veľmi ťažké ich študovať.

Ako však píše portál ScienceAlert, jednu takúto záhadnú zónu nachádzajúcu sa blízko zemského jadra sa teraz podarilo preskúmať prostredníctvom novej zobrazovacej techniky.

Až doposiaľ boli obrazy ULVZ ťažké analyzovať. Všetko však zmenila nová štúdia publikovaná v žurnále Nature Communications, ktorá jednu takúto zónu ležiacu pod Havajom zobrazila a popísala v tých najlepších detailoch vôbec. Vedci veria, že analýza týchto oblastí poskytne  úplne nový pohľad na históriu, ale i aktuálne dianie vo vnútri našej planéty.

„Teraz máme prvý solídny dôkaz, ktorý ukazuje ich vnútornú štruktúru – je to skutočný míľnik v hlbinnej seizmológii Zeme“, uvádza geofyzik Zhi Li.

Nové techniky modelovania

Ako píše portál InterestingEngineering, na vytvorenie prvých detailných snímok vnútra Zeme, vedci vytvorili nové techniky výpočtového modelovania, ktoré dokázali zaznamenať vysokofrekvenčné signály z predmetnej oblasti, z čoho vytvorili nový obraz ULVZ.

Li et al., Nature Communications, 2022

Vzniknutý obraz poskytuje omnoho detailnejší pohľad na tieto „skalné kapsy“, ako akýkoľvek iný obraz vytvorený prostredníctvom konvenčných techník. Teraz autori dúfajú, že túto techniku budú vedci využívať na štúdium oblastí medzi jadrom Zeme a okolitým plášťom, aby sme lepšie pochopili, doskovú tektoniku, tvorbu sopiek, zemetrasenia a ďalšie súvisiace potreby.

Niektorí experti veria, že ULVZ sú podobné sedimentárnym horninám. Konkrétne niektoré štúdie ukazujú, že ULVZ sa vyzrážali z magmatického oceánu, pričom ťažké prvky klesali smerom nadol, a ľahké naopak stúpali nahor. V dobe formovania našej planéty mohlo dôjsť hneď k niekoľkým prípadom, kedy sa Zem zahriala natoľko, aby došlo k na to potrebným podmienkam.

Príkladom môže byť hypotetická kolízia medzi Zemou a protoplanétou Theia – hypotetická protoplanéta o veľkosti Marsu, ktorá sa približne pred 4,5 miliardami rokov zrazila so Zemou – ktorá by dokázala vytvoriť toľko tepla, aby na zemskom povrchu vznikol obrovský oceán magmy.

Lepšie snímky týchto oblastí by tak mali pomôcť objasniť mnoho o dianí vo vnútri našej planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky