Opäť sme sa poriadne mýlili, prvé pevniny sa z morí vynorili oveľa skôr

Prvé pevniny sa vynorili z oceánov o 700 miliónov rokov skôr, než sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z novej analýzy pravekých hornín zverejnenej vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences. V utorok o tom informoval britský denník The Guardian.

Tento objav môže podľa bádateľov pomôcť objasniť nárast koncentrácie kyslíka v atmosfére aj vytvorenie ľadovcov počas tohto obdobia dejín planéty Zem.

Analýza usadených hornín odobratých neďaleko indického mesta Kalkata naznačuje, že prvé stabilné kontinenty – známe ako kratóny alebo kratogény –, sa začali vynárať nad morskú hladinu pred 3,3 – 3,2 miliardami rokov. Že odobraté vzorky sa zrodili na pevnine, si vedci uvedomili vtedy, keď si všimli vlnité vzory – podobné tým, ktoré vytvárajú vietor a vlny na piesočných plážach.

„Uvedomili sme si, že ide o praveké riečne (kamene), ktoré sa vytvorili v riekach a ústiach riek,“ povedal hlavný autor štúdie Priyadarshi Chowdhury z Monashovej univerzity v Austrálii. Prvé pevniny vznikli podľa Chowdhuryho pravdepodobne ešte pred existenciou tektonických platní, ktorých pohyb je v súčasnosti hlavným mechanizmom, ktorým sa mení zemský povrch.

NASA

„Keď sa (platne) dvoch kontinentov stretnú, vzniknú Himaláje, vzniknú Alpy… Pred tromi miliardami rokov to tak nebolo,“ priblížil Chowdhury.

Vedci predpokladajú, že prvé pevniny – kratóny – vyrástli z oceánu po 300–400 miliónoch rokov nepretržitej sopečnej aktivity. Vedecký tím extrahoval zo vzoriek minerál zirkón, ktorý následne ožiarili laserom a potom zmerali relatívne množstvo uvoľnených prvkov, čo im umožnilo odhadnúť jeho vek.

Vplyv počasia na protopevniny kratóny mohol podľa vedcov uvoľniť do oceánov fosfor a iné živototvorné prvky.

„Keď vytvoríte pevninu, vytvoríte aj plytké moria, napríklad lagúny,“ dodal Chowdhury s tým, že to mohlo viesť k rýchlejšiemu rastu organizmov vylučujúcich kyslík. Vytvorenie pevnín tiež viedlo k zníženiu koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére, čím vznikli oblasti chladného počasia, a tým pádom aj ľadovce, priblížil Chowdhury. „Bol to prvý krok smerom k obývateľnejšej Zemi,“ dodal.