Zobraziť celú galériu (0)

Výskum českých vedcov, ktorým sa v spolupráci s  čínskymi a americkými kolegami ako prvým na svete podarilo prečítať genetickú informáciu B chromozómu u kukurice, by mohol pomôcť objasniť mechanizmy vzniku určitých genetických porúch aj u ľudí. TASR o tom informovala česká Akadémia vied.

Vedci sa vo výskume zverejnenom vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS) zaujímajú o B chromozómy z toho dôvodu, že majú mimoriadne vlastnosti a vymykajú sa Mendelovým zákonom dedičnosti.

„O B chromozómoch doteraz nemáme príliš veľa informácií. Som nesmierne rád, že sa nám ako prvým na svete podarilo prečítať dedičnú informáciu B chromozómu u kukurice. Tento výsledok je o to cennejší, že je to vôbec prvá referenčná sekvencia B chromozómu v celej rastlinnej ríši,“ uviedol vedúci výskumnej skupiny olomouckého pracoviska Ústavu experimentálnej botaniky (UEB) českej Akadémie vied Jan Bartoš.

Podľa neho sa tak vedcom otvárajú ďalšie možnosti skúmania týchto zaujímavých chromozómov s mimoriadnymi vlastnosťami.

B chromozómy sa vyskytujú u mnohých organizmov, rastlín i živočíchov. Ich počet v bunkách nie je stály a pre život svojho „majiteľa“ nie sú až také podstatné. Ide o akýchsi čiernych pasažierov v genetickej informácii, ktorí sa vyznačujú sa tým, že sa neriadia Mendelovými zákonmi dedičnosti, konkrétne tým, že sa do pohlavných buniek nerozdeľujú rovnomerne. Dôsledkom toho je, že spermatické bunky obsahujú rôzne počty B chromozómov.

Keďže sa B chromozómy neriadia zákonmi dedičnosti a nenachádzajú sa u všetkých jedincov daného druhu, vedci museli pri svojom výskume použiť špeciálnu líniu kukurice. Komplikované bolo aj triedenie chromozómov, keďže B chromozóm je pomerne malý. Vedci preto najprv prečítal celý genóm skúmanej kukurice a až následne z neho vybrali sekvenciu B chromozómu.

„Budeme sa snažiť prísť na to, čo ovplyvňuje špecifické vlastnosti B chromozómu a ktoré gény s nim súvisia. Už teraz vieme, že jeden z nich bude spôsobovať práve tzv. nondisjunkciu, teda nerovnomerné rozdelenie B chromozómov do pohlavných buniek,“ povedal Bartoš.

Nondisjunkcia je príčinou mnohých genetických porúch aj u človeka, napríklad Downovho syndrómu. Do istej miery možno predpokladať, že nondisjunkcia u rastlín a u človeka je obdobný proces. Objasnenie tohto mechanizmu u rastlín by tak mohlo pomôcť vysvetliť, prečo k týmto poruchám dochádza aj u ľudí.

Objav olomouckých vedcov by tiež mohol pomôcť objasniť evolúciu dedičnej informácie u rastlín. Špecifické vlastnosti B chromozómov by sa okrem toho dali využiť aj v genetickom inžinierstve a v blízkej budúcnosti aj pri šľachtení odolných a kvalitných poľnohospodárskych plodín.

Zdroj: TASR