Alzheimerova choroba postihuje väčšinou staršiu časť obyvateľstva a je zodpovedná za zhoršenú pamäť, zabúdanie či neschopnosť rozoznávania tvárí a miest. Vedci z MIT sú však na veľmi dobrej ceste odhaliť účinnú, no zároveň nenáročnú formu liečby tejto zákernej choroby.

Vedcom z MIT sa podaril veľmi zaujímavý úspech. Portál Science Alert upozornil na fakt, že sa im podarilo u myší vykazujúcich Alzheimerovu chorobu čiastočne odstrániť zhluky a povlak proteínov na mozgu, ktoré zvyknú interferovať s mozgovými funkciami. Tento úspech zaznamenali len za použitia stroboskopických zábleskov sveta a zvuku s nízkou frekvenciou.

Lacný a jednoduchý spôsob liečby

Svoj výskum publikovali v žurnály Cell a popisujú ním, ako za pomoci stroboskopických zábleskov sveta a zvuku s nízkou frekvenciou dokázali obnoviť kognitívne funkcie myší, ktoré boli geneticky upravené tak, aby vykazovali známky Alzheimerovej choroby. Vedci sa v podstate za pomoci svetla a zvuku snažia opätovne naštartovať mozog a jeho vlny.

Zobraziť celú galériu (3)

cell.com

Doposiaľ však táto technika nebola klinicky testovaná na ľuďoch, takže je príliš skoro na to, aby sme boli nadšení. Je totižto známe, že mozgové vlny u ľudí a myší fungujú odlišne. Ak však vedci dokážu techniku replikovať aj u ľudí, môžeme bez použitia liečiv získať lacný spôsob liečby bežnej formy demencie a Alzheimerovej choroby.

Ako to funguje?

Aktuálny úspech vychádza z predchádzajúceho výskumu, ktorý spočiatku využíval záblesky svetla pri frekvencii 40-krát za sekundu. Tieto svetlá boli aplikované a mierené na zrakové orgány geneticky upravených myší vykazujúcich Alzheimerovu chorobu. Potom však vedci pridali zvuk s podobnou frekvenciou a výsledky sa dramaticky zlepšili.

„Keď skombinujeme vizuálnu a zvukovú stimuláciu po dobu jedného týždňa, môžeme vidieť zapojenie prefrontálnej kôry a veľmi dramatickú redukciu amyloidu,“ povedal Li-Huei Tsai, jeden z vedcov v Picower Institute for Learning and Memory, ktorý sa podieľal na výskume.

Keď neuróny nášho mozgu prenášajú signály, generujú tiež elektromagnetické vlny, ktoré pomáhajú udržiavať synchronizované vzdialené regióny nášho mozgu. Tieto elektromagnetické vlny nazývame tiež „mozgové vlny“. Jeden taký súbor kmitov je definovaný aj ako gama vlnenie, ktoré  sa obyčajne vlní mozgom s rýchlosťou približne 30 až 90 vĺn za sekundu.

Zobraziť celú galériu (3)

Pinterest

Mozgové vlny sú najaktívnejšie, keď venujeme veľkú pozornosť hľadaniu našich spomienok, aby sme dali zmysel tomu, čo sa deje. Predchádzajúca štúdia Li-Huei Tsaia naznačila, že tieto gama vlny sú u jedincov s Alzheimerovou chorobou brzdené zhlukmi Tau a amyloidných proteínov, a mohli by hrať dôležitú úlohu v samotnej patológii.

Svetlo a zvuk aktivovali rôzne časti mozgu

Svetlo ovplyvňovalo len časť mozgu zodpovednú za zrakový vnem. Naopak pôsobením zvuku na úrovni 40 Hz, ktorý je stále v počuteľnom spektre, sa zistilo, že okrem časti mozgu zodpovednej za spracovanie sluchu boli aktivované aj iné časti mozgu. Vystavenie myší tomuto monotónnemu zvuku každý deň po dobu jedného týždňa v trvaní jednej hodiny ukázalo významný pokles množstva amyloidu nahromadeného v sluchových oblastiach.

Zobraziť celú galériu (3)

Mozog myši pred (ľavý obrázok) a po (pravý obrázok) liečbe. Zdroj: Gabrielle Drummond

Dodatočným bonusom bolo aj vyčistenie neďalekého hippocampu, dôležitej časti mozgu spojenej s pamäťou. Skombinovaním svetla a zvuku bol mozog vyčistený od povlakov v mnohých oblastiach mozgu, vrátane prefrontálnej kôry. Okrej vyčistenia mozgu od nechcených proteínov sa zlepšila aj kognitívna schopnosť myší.

Vedci majú pred sebou ešte množstvo práce

Objavenie nových mechanizmov spôsobu, akým nervové systémy čistia „odpad“ a synchronizujú svoju aktivitu, je obrovským krokom vpred vo vývoji liečby nielen Alzheimerovej choroby, ale aj všetkých druhov neurologických porúch. Vedci však majú pred sebou ešte množstvo práce, keďže mozgové vlny fungujú inak u ľudí ako u myší.