Rýchlejší internet na školách za peniaze od štátu ešte stále nefunguje, tvrdí to Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU). Školy si podľa neho zaň radšej zaplatia u komerčných dodávateľov. „Všetky základné a stredné školy majú internet. Veľa z nich cez Infovek, platený ministerstvom školstva, ale sú aj také, ktoré majú vlastný a platia si ho samy alebo ich zriaďovateľ,“ uviedol pre agentúru SITA tlačový odbor ministerstva školstva.

V rámci projektu Infovek využívali školy internet už dávnejšie, no podľa Križa nikdy poriadne nefungoval, pripojenie bolo veľmi pomalé. Rýchlejší internet platený štátom by mal do škôl priniesť projekt Edunet a dodať by ho mala spoločnosť Swan. Edunet však minulý rok čelil kritike za predraženosť. Štátnu zákazku kritizovala komora učiteľov, odborníci aj mimovládne organizácie.

Kritika zo všetkých strán

„Podľa nás by bolo treba nájsť viac regionálnych dodávateľov, pretože školy, napríklad v bratislavskom Starom Meste alebo v Ružinove, mali veľké problémy s internetom, ktorý bol dodávaný ministerstvom cez štátne zákazky. Je preto úplne bežnou praxou, že školy berú klasický biznisový internet, za ktorý si samy platia,“ povedal Križo pre agentúru SITA.

Zobraziť celú galériu (1)

Pexels

K otázke, či už majú všetky školy internet, ministerstvo pre agentúru SITA tiež uviedlo: „Všetky školy sú povinné posielať dáta v rámci septembrového zberu a robia to cez internet. Na základe toho potom ministerstvo stanovuje normatívne platby jednotlivým školám,“ reagoval tlačový odbor. Podľa Križa ministerstvo v tomto prípade „mieša hrušky s jablkami“. Ide o Regionálny informačný systém (RIS). Ani ten podľa neho nikdy poriadne nefungoval a štatistické dáta doňho možno posielať cez akékoľvek pripojenie, aj cez mobil. S pripojením na internet pre potreby výučby to však nijako nesúvisí.

Podľa Križa je dnes už funkčné a vysokorýchlostné pripojenie na internet pre školy nevyhnutnosťou, ak chcú učitelia vyučovať a riaditelia riadne pracovať. „Potrebujú posielať maily, komunikovať cez internet s rodičmi, zapisovať do triednej knihy. Dnes už je bežným javom, že žiaci majú elektronickú žiacku knižku. Na to potrebujeme funkčný internet, ten štátny je absolútne nedostačujúci,“ vraví Križo. Podľa neho sa školám oplatí zabezpečiť si internet po vlastnej línii.

Radšej dajú z vlastného vrecka ako čakať na štát

„Stojí im to za to, dať povedzme 50 alebo 100 eur mesačne, ako čakať na bezplatný od štátu,“ vraví. Podľa neho by bolo pre školy výhodnejšie, ak by si služby zabezpečili cez lokálneho providera, ktorý im vie ponúknuť veľmi rýchle pripojenie za výhodnú cenu a ministerstvo by im na tento účel dalo len peniaze. „Prečo sa tváriť, že školy nevedia, čo je pre ne dobré a robiť to centrálne? Dôvod, že sa to takto robí, je, že sa na tých zákazkách zarába,“ tvrdí. Križo navrhuje, že peniaze školám by mohlo ministerstvo poskytnúť formou poukazov, podobne, ako fungujú rekreačné poukazy z dielne predsedu SNS Andreja Danka.

Zobraziť celú galériu (1)

Pexels

Nový internet cez Edunet ešte Križo nevie ohodnotiť, pretože podľa jeho informácií zatiaľ na školách nefunguje. „Pokiaľ viem, ešte je to celé v testovacej fáze, neviem, či to už zaviedli celoplošne. Mám pocit, že sa stále na niečo čaká, je okolo toho ticho,“ vraví.

Šéfka rezortu Martina Lubyová podpísala štvorročnú zmluvu na projekt Edunet vlani. Verejné obstarávanie na projekt Edunet vyhlásilo ministerstvo v novembri 2015. Zákazku na Edunet preveroval Úrad pre verejné obstarávanie ešte za predchodcu Lubyovej ministra Petra Plavčana, tiež nominanta SNS. Kontrola však konštatovala, že nezistila žiadne nedostatky, ktoré by mali vplyv na výsledok verejného obstarávania.