Hľadanie života vo vesmíre je v novej fáze. Spoznali sme výskum, ktorý vie oveľa lepšie ukázať, aké planéty musíme hľadať

V tejto dobe prebieha v NASA výskum, ktorý má pomôcť v hľadaní planét s potencionálne možným životom mimo našej slnečnej sústavy. Využitím modelu, ktorý reálne simuluje atmosférické podmienky, môžu lepšie určiť vhodných kandidátov na ďalšie pozorovanie.

Rozdiel oproti predchádzajúcim modelom je hlavne v tom, že dokáže vypočítavať podmienky v troch rozmeroch. Vďaka tomu sa dá simulovať cirkuláciu atmosféry a rôzne špeciálne vlastnosti tohto obehu, ktoré jednosmerné modely nedokázali.

Základ tvorí voda

Tak ako vďaka vode vznikol život na našej planéte, očakáva sa, že podobne by to mohlo fungovať aj inde vo vesmíre. Na to, aby vznikol život ako ho poznáme, musí byť na povrchu planéty voda v kvapalnom stave dostatočne dlhý čas (miliardy rokov). Zároveň musí byť táto exoplanéta aj primerane vzdialená od zdroja svetla, aby nedošlo k zamrznutiu, respektíve vypareniu vody a jej strateniu v priestore. Stane sa to najmä vtedy, keď vodná para vystúpi do stratosféry, kde sa rozbije na vodík a kyslík. O takýchto planétach sa hovorí, že vstúpili do vlhkého skleníka, kvôli svojim vlhkým stratosféram.

Zobraziť celú galériu (2)

NASA

Doteraz sa predpokladalo, že aby mohli vodné pary stúpať do stratoféry, museli byť dlhodobé povrchové teploty vyššie ako 66° Celzia. Tieto teploty spôsobili silné konvekčné búrky, no na vlhký skleník to nestačí, hlavne v prípade pomaly rotujúcich planét.

‚‚Zistili sme, že dôležitú úlohu zohráva typ žiarenia materskej hviezdy, ktorý má vplyv na atmosférický obeh exoplanéty. Pre exoplanéty obiehajúce v blízkosti ich materských hviezd je gravitačná sila dostatočne silná, aby spomalila rotáciu planéty. Môže sa dokonca stať, že sa zastaví a na jednej strane bude večný deň a na druhej večná noc,’’ povedal Yuka Fujii, jeden z členov tímu.

Keď k tomu dôjde, na dennej strane sa vytvoria husté oblaky, ktoré slúžia ako slnečník na ochranu povrchu pred príliš veľkým množstvom žiarenia. Ak ale hviezda vyžaruje dosť infračerveného žiarenia, môže poskytnúť dostatočné teplo potrebné na to, aby sa planéta dostala do ‚‚vlhkého skleníka’’. Ako sa ohrieva vzduch, stúpa a nesie vodu do stratosféry, čím ho vlastne vytvára.

Podmienky podobné tým na Zemi

Tento proces je dôležitý hlavne pre planéty okolo svojích materských hviezd, ktoré majú nízku hmotnosť a sú chladnejšia a oveľa tmavšie ako Slnko. Aby boli obývateľné, museli byť k nej oveľa bližšie ako je Zem k Slnku. Ich vlhký skleník by mohol mať za následok aj porovnateľné alebo dokonca aj teplejšie podmienky. Hviezdy s nízkou hmotnosťou majú v galaxii najväčšie zastúpenie, čo zvyšuje pravdepodobnosť nájdenie obývateľného sveta.

Zobraziť celú galériu (2)

NASA

V tejto štúdii výskumníci vzali planétu podobnú Zemi, avšak úplne pokrytú oceánmi a pozorovali, ako zmena orbitálnej vzdialenosti a hviezdneho žiarenia ovplyvnila množstvo vodnej pary v stratosfére. V budúcnosti tím plánuje meniť rôzne planetárne charakteristiky, ako je gravitácia, veľkosť, zloženie atmosféry a povrchový tlak, aby zistili, ako ovplyvňujú obeh vodnej pary a obývateľnosť planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky