Aktualizované 28. decembra 2022 – Príroda si opäť prichystala neuveriteľnú šou. Dnes v noci totiž môžeš na nočnej oblohe vidieť všetkých zvyšných 7 planét slnečnej sústavy naraz. Voľným okom uvidíš Venušu, Merkúr, Saturn, Jupiter a Mars, ak máš ďalekohľad alebo teleskop, uvidíš aj Urán a Neptún, upozorňuje britský DailyMail.

Všetky planéty môžeš už teraz pozorovať v línii, ktorá spája juhozápadný a východný horizont. Kvôli Neptúnu by si mal svoj teleskop namieriť medzi Saturn a Jupiter, kvôli Uránu medzi Mars a Jupiter. Zaujímavé je napríklad to, že Mesiac sa v niektorých častiach noci bude nachádzať presne medzi Jupiterom a Saturnom.

Planéty slnečnej sústavy od okolitých hviezd dokážeš rozlíšiť pomerne jednoducho, sú totiž výrazne jasnejšie, keďže sú omnoho bližšie k nám.

Ak sa na nočnú oblohu z nejakého dôvodu nemôžeš pozrieť vlastnými očami, projekt Virtual Telescope bude vysielať pohľad z talianskeho Ríma počas celej noci cez svoj YouTube kanál.

Aktualizované 24. decembra 2022 – Na nočnej oblohe je možné pozorovať až 5 planét Slnečnej sústavy voľným okom – Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn. Bohužiaľ, Merkúr a Venušu bude možné sledovať len počas súmraku, veľmi nízko nad juhozápadným obzorom. Tento úkaz potrvá od 27. do 31. decembra.

Všetky planéty Slnečnej sústavy sa totiž zoradili tak, že je možné ich naraz pozorovať v jednom zornom poli pri pohľade na oblohu. Ako vysvetľuje ScienceFocus, do jednej línie sa kvôli svojim obežným dráham nemôže 8 hlavných planét nikdy zoradiť a v jednej časti oblohy sa naposledy nachádzali pred vyše 1 000 rokmi, opäť sa im to podarí až v roku 2 492.

Je možné dokonca pozorovať aj Urán a Neptún, avšak len pomocou ďalekohľadov, píše portál Newsweek. Najťažšie je ale pozorovanie Merkúru, ktorý sa nachádza vo svetlej časti oblohy – pozorovanie je totiž možné len pred východom Slnka.

Aktualizované 13. decembra 2022 – Meteorický roj Geminidy, ktorý je najaktívnejším každoročným rojom, dosiahne už zajtra, 14. decembra okolo 14:00 svoje maximum. Najlepšie podmienky pre pozorovanie zo Slovenska preto budú už počas dnešnej noci, na prelome utorka a stredy a tiež v noci zo stredy na štvrtok.

Zdrojom týchto meteorov je planétka 3200 Phaeton s priemerom asi 5,8 km, ktorá bola objavená v roku 1983. Radiant bude postupom večera stúpať čoraz vyššie, spolu s ním aj frekvencia, ktorá môže dosiahnuť až 120 meteorov za hodinu.

Pôvodný článok

Decembrová obloha prinesie hneď niekoľko zaujímavých úkazov, ktoré môžeme sledovať aj zo Slovenska. Ako totiž informuje Fyzikálny ústav Sliezskej univerzity v Opave, dôjde k zatmeniu Marsu Mesiacom.

Môže byť aj bližšie

Mars sa už 1. decembra priblížil k Zemi na vzdialenosť 81,5 miliónov kilometrov, čo je najbližšie pri tomto obehu. Nejedná sa však o najnižšiu možnú hodnotu, ktorú dokáže Mars voči Zemi dosiahnuť v prípade, že dôjde k opozícii na konci augusta – k tomuto úkazu ale dochádza len raz za 15 až 16 rokov, píše NASA.

K opozícii so Slnkom má v tomto prípade dôjsť 8. decembra, kedy bude Mars najlepšie pozorovateľný vďaka jasnosti až -1,9 magnitúdy. V ten istý deň, okolo 6:00 ráno, bude možné pozorovať zo Slovenska a Česka aj zatmenie Marsu našim Mesiacom, pričom sa môže konkrétny čas pozorovania zakrytia Marsu Mesiacom líšiť niekoľkými minútami podľa toho, kde na Slovensku alebo v Česku sa pozorovateľ nachádza. Úkaz bude viditeľný mezi 6. a 7. hodinou (okolo 6. hodiny Mesiac zakryje Mars, o hodinu neskôr Mars vystúpi)

Mars sa opäť objaví spoza západného okraju Mesiaca okolo 7:00 a k pozorovaniu je potrebný aspoň malý ďalekohľad. Pre podrobnejšie pozorovanie postupného zákrytu je však potrebný väčší ďalekohľad s priemerom aspoň 7 cm. Ani pri zákryte červenej planéty Mesiacom však udalosti decembrovej oblohy nekončia a prinesú hneď niekoľko ďalších úkazov.

Meteorický roj a päť viditeľných planét

O necelý týždeň na to príde vyvrcholenie meteorického roja Geminidy, ktorý je najaktívnejším každoročným rojom. Jeho radiant (bod, z ktorého meteory zdanlivo padajú) sa bude nachádzať východne od dvoj najjasnejších hviezd, Castor a Pollux, v súhvezdí Blížencov.

K vyvrcholeniu má dôjsť po polnoci, na prelome 13. a 14. decembra, avšak ich pozorovanie je možné už krátko po západe Slnka. Skutočné maximum nastane až okolo 14:00, čo však nie je možné pozorovať.

23. decembra, pred Vianocami, zase dôjde k novu a to len 3 minúty pred polnocou, teda pred Štedrým dňom. Dostatočne ďaleko od miest a svetelného smogu je na takejto nočnej oblohe možné lepšie pozorovať Mliečnu cestu. Okrem toho bude možné pozorovať takzvaný „zimný šesťuholník“, ktorý vytvoria hviezdy Rigel, Aldebaran, Capella, Pollux, Procyon a Sírius – v tomto šesťuholníku sa bude nachádzať jasný Betelgeuze.