V ich patentovej dokumentácii z 23. marca 1903 sa okrem schémy vynálezu, žiadosti o schválenie, formuláru registra a prihlášky uvádzalo – „Otec priniesol domov hračku ovládanú gumenou pružinou, ktorá sa sama zdvihla do vzduchu.“ O tri roky a dva mesiace neskôr, 22. mája 1906, USA oficiálne zaregistrovali patent pod číslom 821 393. V dejinách letectva išlo o prevratný čin.

Dnes (23. marca) uplynie 120 rokov, odkedy bratia Wilber a Orville Wrightovci podali oficiálnu žiadosť o patent na svoj „lietajúci stroj“ a stali sa tak priekopníkmi v konštrukcii lietadiel.

Bratia Wrightovci však nečakali na udelenie patentu a oficiálne prvý raz vzlietli už 17. decembra 1903. Vtedy zdvihli svoje lietadlo do vzduchu na 12 sekúnd a leteli s ním 120 stôp (36 metrov) v lokalite obklopenej piesočnými dunami Kitty Hawk v Severnej Karolíne.

„Návrh prevratného patentu spočíval v manuálnom skrútení krídla, ktoré takto zabezpečilo jeho klopenie doprava alebo doľava. Manuálnym ovládaním predného výškového kormidla bol pilotom usmerňovaný let smerom nadol alebo nahor a zadná smerovka slúžila na zatáčanie okolo zvislej osi. Patent nevznikol náhodou, ale bol výsledkom ich dlhoročného úsilia o ´dobytie´ oblohy človekom prostredníctvom ovládania technického prostriedku ťažšieho ako vzduch,“ vysvetlil pre TASR historik Peter Šumichrast, ktorý je autorom a spoluautorom desiatok vedeckých a vedecko-populárnych prác, v ktorých sa venuje problematike letectva.

Príbeh patentu sa ale začal oveľa skôr. Bratia Wrightovci sa narodili v americkom Daytone v štáte Ohio v rodine biskupa Miltona Wrighta, ktorý mal sedem detí. Orville (narodený 19. augusta 1871) so starším bratom Wilburom (narodený 16. apríla 1867) si boli veľmi blízki. Svedčí o tom aj ich neskoršia spolupráca v oblasti vynálezov. Rodičia vychovávali deti k tomu, aby rozvíjali to, čo vzbudí ich zvedavosť.

Podnetom na to, aby sa Orville začal zaujímať o letectvo sa podľa neho stala drevená hračka, ktorú im priniesol otec. Bola to hračkárska vrtuľa poháňaná gumičkou z korku, bambusu a tenkého papiera. Model „helikoptéry“ nespadol hneď na zem, ale preletel miestnosťou, až narazil do stropu, kde chvíľu kmital a nakoniec klesol na podlahu a rozbil sa. Bratov to zaujalo natoľko, že sa pokúsili replikovať hračku sami.

Ich nadšenie pre lietanie umocnilo čítanie o nemeckom priekopníkovi letectva Ottovi Lilienthalovi. Obaja bratia vynikali v matematike a v prírodných vedách. Ešte počas štúdií si mladší z nich založil vlastnú tlačiarenskú firmu. V roku 1892 už spolu s Wilburom vlastnili spoločnosť Wright Cycle Company, ktorá sa zaoberala predajom, opravou a výrobou bicyklov. Aj keď v obchodovaní s bicyklami boli úspešní, naďalej sa ako samoukovia zdokonaľovali v oblasti letectva.

Najskôr sa zaoberali výrobou klzákov, na ktorých uplatňovali zložitý systém nazývaný wing wraping (skrútenie krídiel). Experimentovanie s návrhmi lietadiel ich priviedlo k zostrojeniu motorového lietadla. Počas prvého letu bratia použili vlastnoručne vyrobené vrtule a motor na mieru vyrobený v ich obchode s bicyklami. Rozpätie krídiel dvojplošníka bolo 12 metrov, váha 340 kg a 77-kilogramový motor mal výkon 12 konských síl (9 kW). Orville vtedy ležal na spodnom krídle a nakláňaním zo strany na stranu lietadlo riadil.

Pixabay/István

Odvtedy súrodenci podnikli veľa pokusov, jeden sa dokonca skončil tragicky. Na jeseň v roku 1908 spadlo lietadlo, v ktorom sedel Orville spolu s nadporučíkom americkej armády Thomasom Selfridgeom, ktorý nehodu neprežil. Lietadlá postupne vylepšovali až si ich od nich kúpila americká armáda. Bratia si v roku 1909 založili spoločnosť na výrobu lietadiel Wright Company so sídlom v New Yorku.

„V prípade patentu Orvilla a Wilbura Wrightovcov možno konštatovať, že v dejinách letectva išlo o prevratný čin, ktorý posunul jeho vývoj o značný krok vpred. Oproti svojim predchodcom dokázali títo priekopníci vývoja letectva to najdôležitejšie – že človek je schopný pilotovať lietadlo, tzn. podľa svojho rozhodnutia riadiť lietadlo okolo troch osí. Vďaka Wrightovcom sa položili základy pre rozvoj letectva v celosvetovom meradle,“ zdôraznil pre TASR Šumichrast.

Orville, štyri roky po smrti brata, firmu predal. Vybudoval si letecké laboratórium v západnej časti Daytonu a naďalej propagoval letectvo. Bol jedným zo zakladajúcich členov Národného poradného výboru pre letectvo (NACA), predchodcu dnešného Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA).

V apríli 1930 získal prvú medailu Daniela Guggenheima za veľké úspechy v letectve. V roku 1936 bol zvolený za člena Národnej akadémie vied USA. Orville Wright zomrel v Daytone 30. januára 1948.

Patentový spis „lietajúceho stroja“ bratov Wrightovcov zmizol na viac ako 36 rokov. Niekoľko jeho strán sa objavilo na výstave v galérii West Rotunda v Národnom archívnom múzeu v USA pri príležitosti 110. výročia od získania patentu číslo 821 393.