Európska únia sa v piatok 2. decembra dohodla na cenovom strope pre ruskú ropu na úrovni 60 dolárov za barel. Cieľom je obmedziť zdroje ruského prezidenta Vladimira Putina pre financovanie vojny na Ukrajine. Oznámila to Česká republika, ktorá je v súčasnosti predsedníckou krajinou EÚ. Dohodu je potrebné ešte oficiálne schváliť, ale predpokladá sa jej potvrdenie.

„Nie je tajomstvom, že sme chceli nižšiu cenu,“ povedala estónska premiérka Kaja Kallasová, čo ukazuje na rozdielne postoje v rámci EÚ. „Rusko by podstatne postihla cena na úrovni 30 až 40 dolárov. Avšak toto je najlepší kompromis, ktorý sme mohli dosiahnuť,“ poznamenala premiérka o cenovom strope.

Podľa Hegera je zastropovanie plynu rizikové

Pred časom sa hovorilo aj o zastropovaní cien plynu. Riešenie o zastropovaní cien plynu by malo byť podľa Hegera také, aby neohrozilo dostatok plynu na európskych trhoch.

„Potreba zníženia cien je nevyhnutná a urgentná, lebo ceny plynu, od ktorých sa odvíja aj cena elektrickej energie sú pre naše ekonomiky neúnosné a na to, aby sme kompenzovali ten rozdiel je potrebné, aby tie ceny boli stlačené na nižšiu úroveň,“ uviedol premiér, podľa ktorého to bude úloha pre Európsku komisiu, aby do 20. októbra prišla s konkrétnym návrhom.

Nie všetky krajiny EÚ sú v takej finančnej kondícii, aby si mohli dovoliť zafinancovať a utiahnuť ten nárast cien, ktorý je dnes na trhu. Preto je podľa Hegera dôležité, aby sme tú cenovú bublinu praskli. Navyše, veľký tlak na cenu spôsobuje aj to, že vo veľmi krátkom čase prechádzame z ruského plynu na nórsky, alžírsky či azerbajdžanský. A nehovorí to vraj len on, ale aj ďalší premiéri, že z tejto krízy žiadny z členských štátov EÚ nemôže odísť ako porazený.