V nasledujúcom článku boli použité materiály TASR.

Slovensko čelí žalobe zo strany Európskej komisie pre oneskorené zjednodušenie povoľovacích procesov pre obnoviteľné zdroje energie (OZE). Prínos OZE k celkovej spotrebe elektriny v Európskej únii v roku 2023 rástol najrýchlejšie za posledných 20 rokov, no Slovensko v tejto oblasti zaostáva. Na problém upozornila Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

Podľa asociácie SR nestihla do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá vyžaduje od členských štátov, aby zadefinovali jasné lehoty pre povoľovanie konkrétnych technológií OZE.

V súčasnosti sa na Slovensku v povoľovacom procese nachádzajú projekty veterných elektrární s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární, no narážajú na byrokratické prekážky. Okrem pomalých povoľovacích procesov brzdia rozvoj OZE aj dodatočné poplatky, ako je G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť.

Veterná energia na Slovensku zaostáva

Veterná energia zostáva najmenej využívaným obnoviteľným zdrojom na Slovensku, hoci v Európe je jej podiel na výrobe elektriny najvyšší. V roku 2023 veterné elektrárne vyrobili 38,5 % zelenej elektriny v EÚ, nasledovali vodné elektrárne (28,2 %), fotovoltika (20,5 %) a biomasa (6,2 %).

SAPI zdôrazňuje, že Slovensko má dobré podmienky na rozumné využívanie všetkých týchto technológií, no ich rozvoj je brzdený legislatívnymi prekážkami a chýbajúcou podporou zo strany vlády.

Bing Image Creator

Energetická závislosť a hrozby pre Slovensko

Slovensko patrí k energeticky najzávislejším krajinám v EÚ, keďže je jednou z krajín s najväčšou závislosťou na dovoze plynu, uhlia a jadrového paliva. Podľa SAPI je SR na šiestom mieste od konca v podiele OZE na hrubej spotrebe elektriny v rámci 27 členských krajín EÚ.

Výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba upozorňuje, že v kontexte nestabilnej geopolitickej situácie a možného rastu cien energetických komodít by mala vláda zrýchliť legislatívne zmeny a zjednodušiť povoľovanie projektov OZE.

„Neustále riešime, odkiaľ zabezpečiť stabilné dodávky plynu, namiesto toho, aby sme konečne podporili vybudovanie lokálnych, zelených a cenovo výhodných zdrojov,“ uzavrel Karaba. Ak Slovensko nezareaguje včas, hrozí mu žaloba zo strany EÚ a možné finančné sankcie.