Milovníci „skutočných“ RPG by mali zbystriť pozornosť. Už dnes totiž na Steame v plnej verzii vychádza nová žánrovka, ktorá sa možno už čoskoro zaradí na špicu žánra a pokojne môže konkurovať aj titánom ako Baldur’s Gate.

Solasta: Crown of the Magister síce neprichádza s bombastickým vizuálom ani gigantickým rozpočtom, zato však disponuje niečím, na čo moderní vývojári dnes už častokrát zabúdajú. Malé vývojárske štúdio Tactical Adventures totiž do nej vložilo kus srdca.

Klapka: Dungeons & Dragons po piatykrát!

Samotný vývoj tejto novinky bol financovaný hernou komunitou cez Kickstarter, kde projekt svojimi príspevkami podporilo takmer 6 000 používateľov. Vzhľadom na obmedzený rozpočet, ktorý mali vývojári k dispozícii, je už na prvý pohľad zrejmé, že titul nebude svojimi produkčnými hodnotami konkurenciou pre očakávané, vysoko rozpočtové hry, medzi ktoré patrí napríklad chystané tretie pokračovanie legendy Baldur’s Gate.

Práve s pripravovaným Baldur’s Gate 3, rovnako ako s minuloročným hitom (mimochodom tiež produktom komunitného financovania) Pathfinder: Kingmaker má novinka spoločných hneď niekoľko faktorov. Vo všetkých troch prípadoch ide totiž o izometrické RPG postavené na pravidlách piatej edície stolných hier na hrdinov Dungeons & Dragons.

Pathfinder: Kingmaker si v našej recenzii odniesol veľmi slušné hodnotenie a rovnako pozitívne dojmy sme nadobudli pri ochutnávke predbežného prístupu Baldur’s Gate. Na rozdiel od práve recenzovanej novinky majú tieto tituly výhodu v podobe zabehnutej značky, na popularite ktorej mohli stavať. Solasta: Crown of the Magister je však v tomto smere nováčikom a svoje miesto na hernom trhu si musí vybojovať. Poďme sa teda pozrieť, aké zbrane si na svojich súperov autori pripravili.

Kocky sú hodené

Z herného hľadiska ide asi o najvernejšie prevedenie spomínaných pravidiel na obrazovky osobných počítačov. Hráč sa totiž skutočne cíti ako pán jaskyne posúvajúci dianie presne tým smerom, ktorým chce on. Tvorba postáv, ich rozvoj a rozhodnutia ovplyvňujúce udalosti sú v rukách hráčov. Práve z jeho rúk totiž padajú kocky určujúce chod sveta.

Ako v každom správnom RPG postavenom na pravidlách Dungeons & Dragons, aj príbeh aktuálnej novinky sa začína (ako inak) v krčme. Práve v tejto spoločenskej inštitúcii slúžiacej na utužovanie vzťahov sa skupinka dobrodruhov oddáva radovánkam v podobe konzumácie teplého piva a vystatovaniu sa a hádkam o tom, kto prežil tie najnebezpečnejšie dobrodružstvá.

Solasta: Crown of the Magister je dôstojným prevedením papierových RPG pravidiel na naše obrazovky

Rozprávanie príbehov jednotlivých postáv je spracované ako zaujímavý tutoriál objasňujúci základné fungovanie hry. Po úvodnej tvorbe postáv sa totiž takouto netradičnou formou hráči naučia pravidlá herného sveta. Družina môže pozostávať maximálne zo štyroch neohrozených hrdinov, ktorých si môžeš vytvoriť úplne nanovo alebo ju vyskladať z niekoľkých preddefinovaných postáv.

NEPREHLIADNI
RECENZIA: Na PS5 vyšla geniálna exkluzivita. Náročnosťou je to hra, aká tu ešte nebola

Tvorba hrdinov je hrou samou o sebe a dokáže zabaviť na niekoľko desiatok minút, dokonca až hodín. Čas strávený precíznou prípravou charakterov je neskôr odmenený množstvom výhod, ktoré využiješ pri prieskume herného sveta alebo pri niektorej z potýčok s protivníkmi. Vzhľadom na nemožnosť dodatočného rozšírenie štvorčlennej partičky, je výber povolaní kľúčovým momentom. Nie však jediným, pretože v tejto hre záleží skutočne na každej maličkosti.

Na výber je šesť povolaní, pričom každé z nich disponuje dodatočnou možnosťou výberu špecializácie. Tá ovplyvňuje schopnosť ovládania zbraní, mágie alebo veľmi užitočnej schopnosti presunu cudzích predmetov do vlastného vrecka bez vedomia ich pôvodného majiteľa. Hráči nie sú ochudobnení ani o následnú voľbu osobnosti, príbehového pozadia a presvedčenia ovplyvňujúceho dialógové možnosti.

Každá postava disponuje šiestimi základnými kľúčovými atribútmi definujúcimi jej prednosti a prípadné bonusy. Tie sa určujú hodmi virtuálnou kockou. Na rozdiel od papierovej predlohy je však možné hádzať kockou opakovane a  bez obmedzenia, čím je pri dostatočnej časovej investícii možné vytvoriť skutočne silné charaktery. Každý bod naviac sa totiž počíta…

Jediným mráčikom na jasnom nebi vytvárania charakterov je ich finálne vizuálne stvárnenie. Pravdepodobne ide o dôsledok obmedzeného rozpočtu, no možnosti úprav jednotlivých postáv sú minimálne. Navyše, nech sme sa akokoľvek snažili, nepodarilo sa nám vytvoriť ozaj pekného hrdinu, ktorý by vo finále nepôsobil ako zlepenec nevhodne zvolených účesov, brád a ich farebných kombinácií.

Ešte jedno kolo a končím

Pred nie úplne hrdinskou smrťou z nekonečnej nudy a nekvalitného piva našťastie dobrodruhov zachraňuje kráľovský vyslanec, aby ich predviedol pred tamojšiu radu a následne vstúpili do jeho služieb ako nájomní bojovníci. Po chvíli dohadovania sa (každý z hrdinov mal totiž k danej téme čo povedať) sa stali zástupcami kráľovského dvora. Okamžite im je pridelená úloha, ktorou nie je nič menšie ako vyšetrenie záhadného zmiznutia istého dôležitého príslušníka kráľovskej rodiny.

Príbeh je správne „béčkový“ a nehrá tu príliš dôležitú úlohu, základom hrateľnosti sú prepracované súboje

Príbeh samotný teda už na prvý pohľad originalitou neoplýva a v skutku hrá druhé husle. Prím preberá hrateľnosť rozdelená do niekoľkých oblastí. Rozvoj a správu postáv sme už spomínali a zohrávajú dôležitú úlohu pri následnom skúmaní herného sveta a samozrejme súbojoch, pri ktorých sa na chvíľočku zastavíme.

Prečítaj si tiež
RECENZIA: Resident Evil sa vracia – je v ňom strach, dychberúca grafika a famózny príbeh od prvej sekundy

Samotné potýčky s protivníkmi brániacimi udatným hrdinom v postupe sú veľmi prepracované. Súboje prebiehajú na ťahy, pričom každá z postáv sa môže v rámci svojho kola pohybovať po preddefinovanej mriežke s následnou možnosťou útoku. A práve tu prichádzajú na rad toľko omieľané štatistiky jednotlivých charakterov. Tie totiž určujú maximálnu vzdialenosť, ktorú je schopná postava v jednom kole ujsť a výrazne modifikujú šancu na zásah či spôsobené zranenie.

Výrazným spestrením početných stretov s nepriateľmi je možnosť využívania okolitého prostredia vo svoj prospech. Obrovský balvan zhodený na drevený most, po ktorom sa blíži svorka hladných vlkov, dokáže vyriešiť problémy takmer okamžite a istou dávkou zadosťučinenia sprevádzaného úškrnom na hráčovej tvári. Na druhej strane, rovnakými možnosťami disponujú aj protivníci, ktorí takýmto spôsobom dokážu riadne zamiešať karty a zmeniť tempo prebiehajúceho boja.

Súboje sú prepracované a zábavné, no občas ich je priveľa. Vďaka náhodne generovaným hodom virtuálnou kockou sa stáva, že sa aj súboje s pomerne jednoduchými protivníkmi natiahnu na neúmerne dlhý čas. Nie je to však nič, čo by nám kazilo celkový dojem z hry, ide skôr o konštatovanie pripomínajúce originálnu predlohu papierových pravidiel, ktorými sa súbojový systém striktne riadi.

Vo vzácnych chvíľach pokoja sa môžeš vydať na prieskum okolitej krajiny. Jednotlivé oblasti sú však pomerne malé a slúžia len ako zásterka pre plnenie vedľajších úloh. Tých sa v celej hre vyskytuje len zopár a pravdepodobne ide o ďalšiu z daní za obmedzený rozpočet. Pri  zhruba 40 hodinovej kampani sme narazili len na približne tucet vedľajších úloh a spravidla sa jednalo o úlohy typu „zabi potkany v pivnici“.

Na papieri to vyzerá lepšie

Technické prevedenie je oblasť, na ktorej sa šetrenie podpísalo asi najviac. Kým jednotlivé prostredia sú spracované so zmyslom pre detail, dokonca sa občas nájde aj lokalita, ktorá dokáže prekvapiť, vizuálne prevedenie jednotlivých charakterov je na veľmi nízkej úrovni.

Modely sú tvorené z nízkeho počtu polygónov a ani ich animácia nepatrí k tým najlepším. Celkovému dojmu nepridáva ani práca s kamerou, ktorej ovládanie je všetko len nie pohodlné.

Pravidlá Dungeons & Dragons sú prenesené do hry s veľkým citom pre detail

Našťastie je tento nedostatok v podobe neprehľadnej kamery čiastočne kompenzovaný možnosťou kedykoľvek hru zastaviť a nastaviť si ju tak, aby zaberala presne to, čo práve chceš vidieť. V ostrom kontraste s priemerným vizuálnym spracovaním je naopak audio stránka titulu. Hudba, často dopĺňaná veľmi vkusnými vokálmi, vytvára úžasnú a jedinečnú atmosféru.

S audiom súvisí aj dabing jednotlivých postáv. Všetky dialógy sú totiž nahovorené, čo je pri ohromných možnostiach volieb odpovedí postavených na základe presvedčenia a pôvodu charakterov úctyhodný počin. Tieto dialógové možnosti síce výsledky rozhovoru ovplyvnia len výnimočne a ide skôr o kozmetickú záležitosť, umocňuje to však celkový zážitok z hrania a pridáva na uveriteľnosti sveta.

Pre koho je teda hra určená?

Pravdou je, že aj napriek svojim nesporným kvalitám tento titul asi širokú hráčsku verejnosť nezaujme. Solasta: Crown of the Magister je totiž komplikovaným titulom, hranie ktorého nám hromadou štatistík  z času na čas viac pripomínalo skôr simulátor kartotéky ako hru na hrdinov z fantasy prostredia.

Trpezlivých hráčov, ktorým nezáleží na grafickom pozlátku však odmení unikátnym zážitkom. Nováčikovia môžu byť, hlavne spočiatku, zmätení komplexnosťou herných systémov prameniacich z predlohy piatej edície Dungeons & Dragons. Autori našťastie mysleli aj na nich a pripravili pre nich množstvo vysvetliviek a rád, ktoré im pomôžu zorientovať sa.

Celkové hodnotenie zráža priemerné technické spracovanie prameniace z nízkeho rozpočtu, ktorý mal približne 20 členný tím vývojárov k dispozícii.

Aj napriek mnohým obmedzeniam sa im však podaril husársky kúsok, vďaka ktorému sme mohli zažiť úžasné dobrodružstvo evokujúce v nás spomienky na doby dávno minulé, keď sa RPG hry odohrávali na papieri v našich detských izbách. Za to patrí autorom veľká vďaka.

Hrou roka sa Solasta: Crown of the Magister asi nestane, ale ak hľadáš výbornú zábavu na dlhé hodiny, určite neurobíš chybu ak po tejto novinke siahneš.

Titul je k dispozícii od 27. mája vo verzii PC na Steame.