Slnečnú sústavu čaká raritná udalosť, ktorú neuvidia tisícky generácií po nás. Okolo Slnka preletí najväčší objekt s vysoko excentrickou obežnou dráhou zo vzdialeného Oortovho mračna komét. Objavuje sa len raz za vyše 600 000 rokov, informuje New Atlas.

Najväčší objekt z Oortovho mraku, naposledy ho videli praľudia

Objekt 2014 UN271 objavili vďaka dátam z projektu Dark Energy Survey, ktorý skúma pozorovaním vesmíru vo viditeľných a infračervených vlnových dĺžkach jeho rozpínanie. Podľa najaktuálnejších odhadov sa pohybuje veľkosť tohto telesa medzi 100 až 370 km, práve preto ide o doteraz najväčší objekt z Oortovho mraku komét.

JPL Solar System Dynamics

Jeden obeh okolo Slnka mu trvá až 612 190 rokov, takže naposledy ho mohli na nočnej oblohe pozorovať praľudia z druhu Homo habilis počas starej doby kamennej. Čo sa jeho možného pozorovania na oblohe týka, podľa astronómov má potenciál vyrovnať sa svojim jasom Plutu, s väčšou pravdepodobnosťou však len jeho malému mesiacu Cháronu.

NEPREHLIADNI
Pluto má aktívny a unikátny povrch a možno na ňom sneží, planétu však znovu uvidíme až o vyše 160 rokov

Momentálne sa nachádza vo vzdialenosti 22 AU (AU – astronomická jednotka, približne 149,5 miliónov kilometrov) od Slnka, teda bližšie než Neptún (29,7 AU). Najbližšie sa dostane v roku 2031 na vzdialenosť 10,9 AU, teda len „kúsok“ za Saturnom. Za posledných sedem rokov urazil 7 astronomických jednotiek.

Pohľad v smere roviny našej slnečnej sústavy ukazuje ako veľmi excentrická orbita objektu 2014 UN271 skutočne je. Zdroj: JPL Solar System Dynamics

Možno kométa, možno trpasličia planéta

Vedci si zatiaľ nie sú úplne istí jeho veľkosťou, a nie je preto nemožné s istotou určiť, či sa jedná o trpasličiu planétu. Objekt je preto označovaný ako planétka, teda objekt obiehajúci priamo okolo Slnka, ktorý nie je ani kométou, ani planétou.

Keďže pochádza až z Oortovho mraku komét, jej najvzdialenejší bod od Slnka leží od našej materskej hviezdy až 55 000 AU, takmer jeden celý svetelný rok. Práve preto je jeho návšteva tak vzácna a zriedkavá. Po opätovnom vymrštení od Slnka dosiahne jeho afélium (najvzdialenejší bod od Slnka) až 60 000 AU (približne 0,949 svetelného roku).

Podľa vedcov sa z povrchu 2014 UN271 začnú počas preletu okolo Slnka odparovať ľady a dostane typický chvost, rovnako ako v prípade kométy. Môžeme sa preto tešiť na množstvo dych vyrážajúcich snímok z teleskopov, potenciálne aj z Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba.

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Zdroj: NASA / Chris Gunn

Nejde o najvzdialenejší objekt, aký sa do našej slnečnej sústavy zatúlal. Ošiaľ a množstvo teórií, často šialených, spôsobil objekt Oumuamua z medzihviezdneho priestoru. Ako sa nakoniec ukázalo, nešlo o asteroid či mimozemskú loď, ale o odtrhnutý kus planéty podobnej Plutu.

NEPREHLIADNI
V útrobách Zeme je záhadné mimozemské teleso. Ovplyvňuje aj naše magnetické pole – čo spôsobuje záhadné anomálie?

Takéto objavy potvrdzujú, aký veľký náš hviezdny systém v skutočnosti je a že sa v jeho vzdialených zákutiach skrýva ešte obrovské množstvo objektov, o ktorých ani len netušíme.

Aj to je jedným z dôvodov, prečo je nutné dostať na obežnú dráhy najmodernejší vesmírny teleskop a zmapovať naše „blízke“ okolie. Okraj Oortovho mračna môže podľa NASA siahať až do vzdialenosti 100 000 AU, teda takmer dvoch svetelných rokov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom