Ešte v roku 2011 Čína vyslala do kozmu svoju experimentálnu vesmírnu stanicu Tiangong-1 (Nebeský palác 1), ktorá dlho úspešne plnila svoju misiu. Po niekoľkých rokoch však technici stratili nad modulom kontrolu a ten neovládateľne mieri do atmosféry Zeme. No aj keď niektoré úlomky dopadnú až na povrch našej planéty, báť sa nemáme.

Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!

Vesmírna stanica Tiangong-1 by mala vstúpiť do atmosféry Zeme niekedy záverom marca, pričom veľká časť modulu zhorí pri zostupe, informuje portál The Verge. Problémom sú však rozmery tohto približne 8,5 tonového kolosu, ktorý je oveľa väčší než štandardné satelity a iné výskumné zariadenia vstupujúce do atmosféry. Tie „bombardujú“ Zem z vesmíru pravidelne, no vďaka svojej veľkosti pri návrate kompletne zhoria. Tiangong-1 je však dlhý približne 10,5 metra, s priemerom 3,5 metra, a podľa predpokladov by 10 až 40 % zo stanice malo prežiť let atmosférou a dopadnúť až na povrch našej planéty. To je teda približne 1 až 3,5 tony horiaceho materiálu, prečo teda podľa vedcov nie je dôvod na paniku?

Veľa vody

Čína priznala stratu kontroly na svojou experimentálnou stanicou v roku 2016 a odvtedy je tak vesmírne plavidlo veľmi podrobne sledované vesmírnymi agentúrami. Pôvodne sa predpokladalo, že trosky dopadnú na Zem ešte v druhej polovici 2017, no vedci v novembri upravili predpovede na obdobie marca 2018. Presné miesto ani čas dopadu Nebeského paláca 1 nie je možné definitívne určiť, no vieme, že skončí niekde medzi 43 severným a južným stupňom zemepisnej šírky.

Zobraziť celú galériu (4)
Približná poloha nebezpečnej zóny, kde by mali dopadnúť trosky z vesmírnej stanice. Wikimedia Commons: By Fobos92 / edited

To je obrovský priestor a potencionálne sú tak v nebezpečnej zóne napríklad niektoré európske krajiny, ale aj India, Čína, USA či Brazília. Veľkú časť z tejto oblasti však stále tvoria oceány, prípadne neosídlené územie a šanca, že pozostatky zo stanice trafia človeka či nejakú budovu sú približne na úrovni 1 ku 10 000. Navyše trosky sa pravdepodobne rozpadnú na veľmi malé kúsky a nedopadnú tak vo väčších kusoch.

Vedci poukazujú aj na to, že vesmírny odpad dopadá na Zem veľmi často a od začiatku vesmírnych letov, pred takmer 50 rokmi, je zdokumentovaný len jediný prípad zranenia človeka nejakým úlomkom. Na Zem sa už vracali aj rovnako veľké, či dokonca oveľa väčšie kusy techniky než je Tiangong-1. V roku 1979 dopadli napríklad nezhorené úlomky 85-tonovej vesmírnej stanice Skylab neďaleko austrálskeho Perthu. Relatívne nedávny prípad je návrat 13 tonového zariadenia Phobos-Grunt z neúspešnej misie v roku 2012. Potencionálne riziko nešťastia je teda aj teraz malé a snáď sa predpoklady naplnia. Modul vesmírnej stanice Tiangong-1 sa momentálne nachádza vo výške približne 275 kilometrov nad Zemou a jeho polohu je možné sledovať aj online.

Aká je tvoja reakcia?
Milujem to
0%
Páči sa mi to
50%
Chcem to
0%
Mám to
50%
Nepáči sa mi to
0%
Neznášam to
0%
O autorovi
Pavol Lupták
Som študentom vysokej školy so zameraním na IT a aj vďaka tomu je môj záujem pomerne neustále upriamený na najnovšie novinky zo sveta moderných technológií a vedy. Rád čítam, športujem a píšem. E-mail: [email protected]