V roku 2013 Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) oznámil, že koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére prvýkrát za približne 3 milióny rokov dosiahla 400 častíc na milión. Poslednýkrát bola koncentrácia CO2 takto vysoká ešte v pliocéne, píše web ScienceAlert.

Emisie CO2 sú enormne vysoké

Podľa v poradí už šiestej hodnotiacej správy IPCC bude mať tento nadbytok oxidu uhličitého v našej atmosfére za následok zvýšenie globálnej teploty v priemere o 1,5 až 2 °C do roku 2030. Uvedené samozrejme výrazným spôsobom ovplyvní ekosystémy napriek všetkými spektrami.

NASA/GSFC

Už teraz niektoré scenáre predpovedajú, že ak sa nič nezmení, do roku 2100 bude vyhynutím ohrozených až 90 % všetkých morských živočíchov. Najnovšie merania navyše tieto scenáre podporujú, keďže minulý rok teplota oceánov dosiahla rekordne vysoké teploty.

Aj preto okrem obmedzovania emisií skleníkových plynov je potrebné využívať rôzne adaptačné stratégie a neustále monitorovať klímu. Práve to je cieľom misie Orbitin Carbon Observator (OCO 2 a OCO 3), ktorá z obežnej dráhy meria CO2 v zemskej atmosfére. To umožňuje vedcom po celom svete lepšie porozumieť klimatickým zmenám.

Satelit OCO 2 spustený v roku 2014 mapuje prirodzené a antropogénne emisie CO2 na regionálnej a kontinentálnej úrovni. Robí to jednak nepriamo meraním intenzity slnečného žiarenia odrazeného od zemského povrchu, ale i priamo, meraním množstva CO2 absorbovaného v stĺpci vzduchu medzi povrchom a satelitom.

Satelit OCO 3 bol vyrobený z náhradných dielov OCO 2 a do vesmíru sa dostal v roku 2019. Satelit obsahuje nástroj na mapovanie, čo umožňuje vedcom vytvárať, respektíve robiť rozsiahle pozorovania.

Najväčšia uhoľná elektráreň na svete

Ako píše NASA na svojom webe, v novej štúdii publikovanej v žurnále Frontiers in Remote Sensing autori zisťovali množstvo oxidu uhličitého vypusteného o stovky kilometrov nižšie.

Flickr/Fotopolska.eu

Chceli totiž otestovať, či tieto satelity je možné využiť aj na sledovanie zmien CO2 v lokálnom meradle. Na testovanie pritom využili najväčší zdroj emisií v Európe, ktorý sa zhodou okolností nachádza relatívne blízko Slovenska.

Týmto zariadením nie je nič iné, ako najväčšia uhoľná elektráreň Belchatów v Poľsku, ktorá zostane otvorená do roku 2036. Pre zaujímavosť, elektráreň na svoj chod využíva hnedé uhlie, ktoré produkuje na jeden megawatt viac emisií ako čierne uhlie. Elektráreň má udávaný výkon 5102 MW.

Vedci prostredníctvom údajov zo satelitov OCO získaných medzi rokmi 2017 až 2018 zistili zmeny hladín CO2, ktoré boli v súlade s hodinovými výkyvmi vo výrobe elektriny v elektrárni Belchatów.

Uvedené znamená, že vedcom sa podarilo využiť satelity OCO na meranie množstva oxidu uhličitého v lokálnom meradle a to i napriek tomu, že neboli navrhnuté na meranie emisií z jednotlivých špecifických zariadení.

Podľa autorov ide o potešujúcu správu a príjemné prekvapenie, ktoré naznačuje, že vedeckej komunite sa neustále darí zdokonaľovať stratégie a techniky, ktoré umožňujú zo zozbieraných dát extrahovať viac informácií ako sa predpokladalo.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú