Tento mesiac je skutočne plný zaujímavých astronomických objavov, špeciálne tých, ktoré sa týkajú mimozemského života.  Pred pár týždňami sme ťa informovali o náleze potenciálnych znakov života na Venuši. Ten by sa mal podľa dostupných informácií nachádzať hlboko v kyslých oblakoch tejto planéty, keďže v nich bol zaznamenaný plyn fosfín, ktorý na Zemi produkujú baktérie.

Kvantová revolúcia je tu. Prelomový experiment ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť

Doteraz si ju nikto nevšimol. Vedci rekordne blízko Zeme objavili gigantickú čiernu dieru

Hrajú sa s ohňom. Ľudia chcú „zachrániť” klímu niečím, čo sa už nedá zvrátiť

Ďalším kandidátom na mimozemský život je aj jeden zo Saturnových mesiacov Enceladus, kde vedci z NASA objavili skutočne silné a vierohodné dôkazy o „čerstvom“ ľade.

Sú jazerá na Marse vhodné pre život?

Včera (28. septembra) však v žurnále Nature Astronomy tím vedcov informoval o objavení celej siete subglaciálnych jazier s kvapalnou vodou pod povrchom Marsu. Objav pomerne za krátky čas vyvolal množstvo otázok, pričom asi najviac rezonuje otázka, či je objavená sieť jazier vhodná pre život.

Pred tým, ako si odpovieme na túto otázku, je potrebné si uvedomiť, že subglaciálne jazerá sú jazerá, ktoré sa nachádzajú pod ľadovcami a tvoria sa na hranici medzi ľadom a podložím, pričom hmotnosť ľadovca vytvára tlak potrebný na udržanie vody v kvapalnom stave.

O Marse je tiež známe, že v jeho pôde sa nachádza množstvo solí vápnika, horčíka, sodíka a draslíka, čo môže vysvetľovať, prečo sú subglaciálne jazerá na Marse tekuté aj napriek nízkej teplote (cca -68,15°C) na dne ľadovej čiapky, informoval portál Phys.

Z tohto dôvodu sa vedci domnievajú, že objavený systém subglaciálnych jazier pozostáva najmä z roztokov hypersalínu.

Hypersalínne jazerá sú také jazerá, ktoré obsahujú veľké množstvo chloridu sodného alebo iných solí, pričom koncentrácia roztoku prevyšuje koncentráciu solí v oceánoch.

Uvedené dôkazy naznačujú, že objavené subglaciálne jazerá na Marse zrejme neoplývajú podmienkami vhodnými pre život. Napriek tomu sa autori štúdie domnievajú, že v nich môže existovať minimálne život na mikrobiálnej úrovni. Slaná voda by tiež mohla slúžiť ako konzervačná komora, v ktorej možno nájsť vyhynuté mimozemské organizmy.

Hoci objavené jazerá neoplývajú podmienkami vhodnými pre život, ide skutočne o prelomový objav, ktorý nadväzuje na štúdiu z roku 2018. V nej bol pomocou prístroja MARSIS (Mars Advanced Radar Subsurface and Ionosphere Sounding) objavený kolosálny zásobník kvapalnej vody, 1,5 kilometra pod južnou polárnou čiapkou.

Výskum nadväzuje na objav z roku 2018

Tento objav však vyvolal množstvo kritiky, pretože vychádzal celkovo iba z 29 pozorovaní uskutočnených medzi rokmi 2012 až 2015. Súčasná štúdia sa zakladá na 134 pozorovaniach vykonaných v rokoch 2012 až 2019, čo zabezpečuje jej relevantnosť, upozornil web Endgadget.

Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, aj teraz bol objav uskutočnený radarovým prístrojom MARSIS, ktorý nesie sonda Európskej vesmírnej agentúry s názvom Mars Express.

MARSIS dokáže vysielať rádiové vlny, ktoré sa odrážajú od materiálov vyskytujúcich sa na Marse, pričom rozličné materiály odrážajú tieto signály rozdielnou rýchlosťou. Kvapalná voda je jedným z najlepších materiálov na odrazenie, a preto, keď sú signály spod povrchu silnejšie ako signály odrazené z povrchu, je jasné, že ide o kvapalnú vodu. Keďže sa týmto spôsobom objavujú aj subglaciálne jazerá na Antarktíde, ide o skutočne overenú metódu.

MARISIS pozoroval oblasť s rozlohou približne 75 000 kilometrov štvorcových, pričom neďaleko „hlavného jazera“ (to z roku 2018) veľkého 30 kilometrov objavil až tri menšie jazerá s veľkosťou rádovo niekoľko kilometrov, ktoré ho obklopujú. Uvedené naznačuje, že ide o akúsi sieť, alebo systém podzemných jazier kvapalnej vody na južnom póle Marsu.

Najbližším cieľom tohto vedeckého tímu je presunúť pozornosť z južnej oblasti Marsu aj na iné mieste, kde by sa tiež potencionálne mohli ukrývať jazerá s kvapalnou vodou.