Čína oznámila svoje veľkolepé plány pristátia na Marse s ľudskou posádkou, ich cieľový termín sa približne zhoduje s tým, ktorý stanovila aj NASA. Ktorá z týchto mocností sa dostane na červenú planétu ako prvá? O téme informuje CNBC.

Ambiciózny termín, NASA možno „prehrá“

Čína chce pristáť s prvou posádkou na povrchu Marsu už v roku 2033. Táto správa prichádza len pár dní po tom, čo oznámili podrobnosti plánu pre vybudovanie základne na Mesiaci, na ktorej spolupracujú s Ruskom, pričom s astronautmi v nej počítajú až v roku 2036. Je preto trochu zarážajúce, že na Marse chcú pristáť o tri roky skôr – nereálne to ale nie je.

TASR / AP

Ďalšie misia s ľudskou posádkou uskutoční Čína v rokoch 2035, 2037, 2039, 2041 a 2043. Dôvodom dvojročných medzier je vzájomná poloha planét, ktorá je najvýhodnejšia pre čo najrýchlejší let práve každé dva roky.

Podobne ako v prípade Mesiaca, aj na Mars najprv pošlú robotické sondy, pomocou ktorých zvolia najvhodnejšiu lokáciu pre budúcu permanentnú základňu. Tá má využívať najmä lokálne suroviny a medzi oboma planétami chce Čína vytvoriť transportný spoj pomocou flotily plavidiel. Tu príde vhod raketový systém nápadne sa podobajúci rakete Starship, ktorý Čína predstavila a môže zvládnuť práve takúto náročnú úlohu.

Weibo / CALT

NASA rovnako rozpráva o pristátí na Marse v 30. rokoch, podľa rozkazu podpísaného bývalým prezidentom Donaldom Trumpom dokonca do roku 2033, píše Independent. Či však NASA túto úlohu zvládne v stanovenej časovej lehote, je otázne, pretože aj prví astronauti programu Artemis zrejme pristanú na Mesiaci o niečo neskôr než mali.

Predbehne ich všetkých SpaceX? Problémom je infraštruktúra

Najväčšiu šancu na predbehnutie oboch agentúr má súkromná spoločnosť SpaceX, ktorá vyvíja svoju megaraketu Starship. Tá napreduje neuveriteľnou rýchlosťou a už tento rok sa dočkáme jej orbitálneho debutu, problém s ľudskou posádkou na Marse je však iný.

Medziplanetárny transport je jedna vec, veľkú výzvu však predstavuje práve samotný Mars. Ak chce totiž posádka pristáť, potrebuje mať na povrchu dostatok zásob a infraštruktúry buď na návrat alebo dožitie svojho života v cti – teda musí byť zabezpečená produkcia potravy a kyslíka.

Dočasným riešením je zásobovanie kolónie každé dva roky, čo je dostatočné v prípade, že Starship vždy dopraví 100 ton zásob (nemusí nutne letieť len jedna loď). V takom prípade stačí využiť, aspoň z väčšej časti, už existujúce technológie pre produkcie elektrickej energie a kyslíka, ktorú nedávno otestoval napríklad aj rover Perseverance.

SpaceX/YouTube

SpaceX tiež môže využiť na ubytovanie priamo lode Starship, ktoré poskytujú až 1000 m³ priestoru. To je priestor porovnateľný s tlakovaným objemom Medzinárodnej vesmírnej stanice. Táto problematika je ale oveľa komplexnejšia a vyžaduje spoluprácu niekoľkých veľkých spoločností či agentúr. Závody však, zdá sa, skutočne začali.