„Stále sme len na začiatku“. Aj to je výrok, ktorého sa zastávajú mnohí odborníci a nadšenci kryptomien, ktoré zažívajú za posledný rok azda najväčší boom vo svojej histórii.

Nejedná sa pritom len o ten „vonkajšok“, teda ich ceny prevedené do fiat peňazí, ako eurá a doláre, za ktoré sa predávajú na burzách, no v súčasnosti sme svedkami nových možností ich implementácie.

Tu opäť nie je ukážkou len mnohými ospevovaný a mnohými zatracovaný Salvádor, ktorý si schválil najväčšiu kryptomenu bitcoin ako legálne platidlo, no najmä tisícky firiem a inštitúcií, ktoré začali kryptomeny akceptovať.

Okrem možnosti platiť nimi cez Apple Pay či kúpiť si vo vybraných podnikoch za bitcoin aj kávu sa totiž na povrch dostáva čoraz viac ukazovateľov toho, že sa do kryptomien postupne ponárajú aj technologickí giganti ako Apple a Amazon.

V súčasnej dobe totiž ostáva faktom, že žiadna fiat mena neporazí väčšinu dobre vyvinutých kryptomien v univerzálnosti, rýchlosti, dostupnosti a v niektorých prípadoch aj v udržateľnosti.

NEPREHLIADNI
Slováci sú nahnevaní, petíciou chcú zrušiť alebo znížiť dane z kryptomien

Súboj súkromného a štátneho sektoru začína, kto má na vrch?

S prelomovými inováciami v súkromnom sektore navyše týkajúcimi sa platenia a peňazí, ktoré hýbu svetom, majú však evidentný problém vlády krajín po celom svete spolu s komerčnými bankami a ďalšími finančnými sprostredkovateľmi, ktorých kryptomeny v istom smere pripravujú o biznis.

Centrálne banky a vlády však nemajú strach z „platenia“ kryptomenami, keďže to v súčasnosti vďaka dominancii fiat peňazí musí prechádzať stále cez ne, no z ďalších možností, ktoré kryptomeny prinášajú.

Azda najlepším príkladom je systém decentralizovaných financií (DeFi), ktorý je často označovaný aj ako „finálny produkt kryptomien“, a na decentralizácii nestavia len možnosť kryptomenami platiť, no obrovské množstvo finančných služieb vrátane pôžičiek, sporení či obchodovania.

Tie jeho používateľom prináša väčšiu slobodu, decentralizáciu, no najmä ľahký prístup a väčšie zúročenie, keďže z rovnice akosi „vyraďuje“ tretiu stranu, alebo v našom prípade banku či iného finančného sprostredkovateľa. Aj vďaka tomu niektorí odborníci v tejto oblasti veria, že DeFi nahradí tradičné centralizované financie a stane sa hlavným pilierom nášho finančného systému.

NEPREHLIADNI
ROZHOVOR: Tradičný systém sa zrúti. Toto je finálny produkt kryptomien, nahradia naše financie

Centralizované financie, ktoré predstavujú najmä centrálne banky a vlády, však majú svoju vlastnú zbraň, ktorá môže kryptomeny významne ohroziť. Tou sú práve štátne digitálne meny, ktoré sa začali znenazdajky objavovať a vyvíjať počas posledných rokov, kedy si pozornosť pritiahli kryptomeny.

Čína významne napreduje, digitálne euro však príde tiež

Asi všetci sa zhodnú na tom, že prvou krajinou, ktorá si kryptomeny „podchytila“, je jednoznačne Čína. Komplikovaný vzťah krajiny s kryptomenami nie je ničím novým, pričom „náznaky“ na ich kriminalizáciu či obmedzenie ťažby sme mohli vidieť už počas posledných rokov.

Tie však vyvrcholili do zákazu ťažby bitcoinu v krajine a tvrdým obmedzeniam pre ťažiarov, ale aj pre firmy, ktoré kryptomeny používajú. Čo môže na prvý pohľad vyzerať ako nevôľa vlády voči obrovskej spotrebe energie ťažiarov, ktorých pochádzalo pri bitcoine z Číny až 65 %, je zároveň veľmi šikovným krokom pre „uvoľnenie trhu“ a nástup digitálneho jüanu, ktorého testovacia fáza je v plnom prúde.

Prečítaj si tiež
Čínsky paradox: Krajina zakazuje kryptomeny, vyvíja digitálny jüan a rozdáva ho zadarmo

Čína ale samozrejme nie je jedinou krajinou, ktorá vyvíja svoju digitálnu menu. Podľa nedávnej analýzy Atlantickej rady (Atlantic Council) tvoria krajiny s vyvíjanými či funkčnými digitálnymi menami už viac ako 90 % globálneho hrubého domáceho produktu (HDP), pričom celkovo sa „digitálni dvojníci“ fiat mien vyvíjajú už v 81 krajinách.

Čo však znepokojuje zástancov kryptomien, je práve fakt, že ich tvrdé regulácie v Číne prišli presne v časoch „rozbiehania“ digitálneho jüanu a je tak zrejmé, že Čína sa snaží nahradiť kryptomeny vlastným riešením, ktoré bude používať každý.

To nastavuje nebezpečný precedens pre ďalšiu implementáciu digitálnych mien v ostatných krajinách sveta vrátane USA či Európskej únie spolu so Slovenskom. Je samozrejmé, že Čína disponuje prostriedkami, vďaka ktorým si digitálny jüan dokáže vo vlastnej krajine veľmi rýchlo rozšíriť a má dokonca plány na jeho plné zavedenie počas zimných olympijských hier 2022 v Pekingu.

Máme sa teda obávať podobných zákazov a obmedzení kryptomien aj v „západnom svete“? Vývojom digitálneho eura sa netají ani Európska centrálna banka (ECB), ktorá len nedávno naplno odštartovala jeho výskumu fázu, ktorá má trvať dva roky.

A síce zatiaľ „nie je jasné“, či sa digitálne euro nakoniec spustí, a ECB sľubuje ponechanie hotovosti, nie je pravdepodobné, že by Európska únia chcela v tomto smere zaostávať a digitálneho eura sa s najväčšou pravdepodobnosťou v blízkej dobe dočkáme.

Štátne riešenia ponúknu rýchlosť a efektivitu, no v žiadnom prípade anonymitu

Azda najväčší a zároveň najnebezpečnejší rozdiel medzi štátnymi digitálnymi menami a kryptomenami je práve centralizácia. Podľa odborníkov a analytikov v tejto oblasti, vrátane Juraja Karpiša zo spoločnosti INESS, ktorého sme ohľadom digitálneho eura nedávno vyspovedali, chcú centrálne banky prostredníctvom digitálnych mien nie len konkurovať kryptomenám, no dostať pod kontrolu celú peňažnú zásobu, čo doteraz nebolo možné.

Prečítaj si tiež
ROZHOVOR: Digitálne euro vystrašilo Slovákov, no hotovosť nezabije. Po svete vzniknú „kryptomenové raje“

Ani občan, ktorému na rýchlosti transakcií a efektivite až tak nezáleží, by pravdepodobne nebol príliš nadšený, keby centrálna banka disponovala okamžitým prístupom k všetkým jeho transakciám, či už si kupuje kávu na pumpe, alebo dostáva mesačnú výplatu.

Toto všetko však ide ruka v ruke s faktom, že digitalizácia štátnych fiat mien bezpochyby prinesie aj výhody kryptomien, ktoré pocíti každý spotrebiteľ. S instatnými platbami, rozdávaním meny zadarmo či sporením od štátu, ktoré bude prístupné pre každého, sa však môžu stratiť hlavné idei kryptomien – sloboda a nezávislosť.

Netreba mať ružové okuliare, kryptomeny čaká regulácia

S príchodom štátnych digitálnych mien je tak rozumné očakávať, že kryptomeny sa tvrdšej regulácii nevyhnú ani u nás. Netreba zabúdať, že v Európskej únii sa pravdepodobne nemusíme báť zákazov ťažby a kriminalizácie používania či držby bitcoinu, no niet pochýb, že na trh príde „vládna alternatíva“, ktorú sa štát bude snažiť presadiť za každú cenu.

Digitalizácia totiž stále vládne svetu a či sa „štátnej kryptomeny“ dočkáme o 2, 5 či 10 rokov, jej príchod pravdepodobne bude spojený s nepriamym vytláčaním kryptomien z trhu prostredníctvom rôznych opatrení a obmedzení.

Prvotným náznakom týchto zmien v EÚ môže byť aj nedávny návrh Európskej komisie, podľa ktorého budú musieť spoločnosti, ktoré majú na starosti prevod kryptomien a iných digitálnych aktív, zhromažďovať údaje o odosielateľoch a príjemcoch, aby úradom pomohli zakročiť proti podvodníkom.

Na záver je však potrebné pripomenúť, že ani ten najtvrdší scenár nástupu štátnych digitálnych mien existenciu kryptomien neohrozí.

Kryptomeny totiž boli a vždy budú slobodnou alternatívou voči štátnym peniazom, pretože sú nezmanipulovateľné a vďaka existencii internetu ich nikto nemôže úplne zakázať, no príchod štátnych alternatív môže ich budúcnosť z časti ohroziť. Osud kryptomien je tak v rukách vládnych regulátorov, rovnako ako aj miliónov ich používateľov, z ktorých sa môžu stať aj miliardy.