Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

O kontinente, ktorý sa rozprestiera okolo Južného pólu, vieme len niečo vyše 200 rokov. Keď sa povie „Antarktída“, pravdepodobne si okamžite predstavíš chlad, tučniaky, sneh a obrovské ľadovce. V súvislosti s globálnym otepľovaním sa ale klíma mení aj tam, ľadovce sa zosúvajú do oceánu a postupne sa rozpúšťajú. Ľadu je tam však také obrovské množstvo, že potrvá stovky až tisícky rokov, kým sa rozpustí aj posledný kus. Antarktída však nebude poprvýkrát vo svojej histórii bez ľadovcov, píše portál Bloomberg.

Počas obdobia vrchnej kriedy, približne pred 90 miliónmi rokov, bola hladina oceánov na Zemi pravdepodobne najvyššia za posledných 600 miliónov rokov. Svetové oceány boli o 150 až 300 metrov vyššie ako sú dnes. Priemerná teplota na úrovni 18°C, čo je oproti súčasnosti viac asi o 4°C a v porovnaní s dnešnými hodnotami boli aj hodnoty oxidu uhličitého extrémne vysoké – v atmosfére bolo až 6-násobne viac CO2.

Výskum pomocou systému BedMachine odhalil viac o tom, ako vyzerá povrch Antarktídy pod masami ľadu.

Treba podotknúť, že vedci už niekoľko desiatok rokov pracujú s hypotézou, podľa ktorej sa v blízkosti najjužnejšieho bodu na Zemi v minulosti nachádzal dažďový prales. V 90. rokoch minulého storočia o tom síce viacerí vedci pochybovali, no najnovšia štúdia publikovaná v časopise Nature túto hypotézu potvrdzuje. Veľký tím európskych vedcov dôkladne analyzoval viacero vzoriek skamenených rastlín, ktoré boli kedysi súčasťou dažďového pralesa.

Mierny dažďový prales údajne kedysi rástol len 1000 kilometrov od Južného pólu. Touto štúdiou sa potvrdzujú viaceré predošlé objavy z chladných oblastí, ktoré naznačovali, že Zem si pred 90 miliónmi rokov zažila jedno zo svojich najteplejších období. „Hľadáme dôkazy o tom, že sme na póloch v minulosti nemali ľadovce, ale mierny dažďový prales,“ hovorí Brian Huber, geológ a výskumník zo Smithsonovho inštitútu. „Veľmi ma teší, že bola vypracovaná táto štúdia.“

Takto vyzerá ľadovec v blízkosti ktorého boli odobraté spomínané vzorky. Ľadovec Pine Island sa kvôli otepľovaniu veľmi rýchlo rozpúšťa. ESA

Nové poznatky vedci získali vďaka vzorkám nájdeným pri masívnom ľadovci s názvom Pine Island, ktorý sa v súčasnosti spomína najmä v súvislosti s rýchlym topením ľadovcov. Rastliny, ktoré v Antarktíde rástli v období asi 25 miliónov rokov pred vyhynutím dinosaurov, odhalili, že priemerná teplota počas roka na najchladnejšom kontinente bola na úrovni 13°C. Vzhľadom na to, že v Antarktíde je vždy pol roka tma (polárna noc), je to pomerne vysoké číslo. Pre porovnanie, v Podunajskej nížine sa priemerná ročná teplota v súčasnosti pohybuje okolo 10°C.

Screenshot/Youtube

Táto teplota vyhovovala aj rôznym druhom dinosaurov, ktoré vtedy žili, čo znamená, že niektoré z nich žili pravdepodobne aj na území dnešnej Antarktídy. Ak sa tam však nejaké kostry dinosaurov nachádzajú, sú uväznené hlboko pod obrovskými ľadovcami, podobne ako obrovský kaňon, o ktorom sme ešte donedávna nevedeli.

Keďže Antarktída od roku 1992 stratila už 3 bilióny ton ľadu, o nových objavoch v Antarktíde bude zrejme počuť čoraz častejšie. Vedci mali doteraz veľmi malé množstvo spoľahlivých údajov o tom, ako Zem reaguje na extrémne množstvá CO2 v polohách za polárnym kruhom. Táto štúdia im pomôže otestovať a kalibrovať klimatické modely až do 82° zemepisnej šírky.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú