Let kozmickej lode Apollo 17 bol posledný v rámci programu Apollo a zatiaľ posledným pristátím človeka na povrchu Mesiaca. Išlo o jedinú misiu, na ktorej sa zúčastnil vedecký pracovník – geológ Harrison Schmitt. Posádku tvorili veliteľ letu Eugene A. Cernan, americký astronaut so slovenskými a českými koreňmi, pilot veliteľského modulu Ronald E. Evans a pilot lunárneho modulu Harrison H. Schmitt.

V stredu 7. decembra uplynie 50 rokov od štartu kozmickej lode Apollo 17, ktorej let sa považuje za vedecky najúspešnejšiu výpravu na Mesiac. Misia Apollo 17 po dvoch predčasne stopnutých odpočítavaniach štartu, úspešne odštartovala pomocou nosnej rakety Saturn V z Kennedyho vesmírneho strediska 7. decembra 1972 o 00:33 miestneho času (05:33 svetového času). Išlo prvý a zároveň jediný nočný štart v programe Apollo.

K Mesiacu misia Apollo 17 priletela 10. decembra a 11. decembra Eugene A. Cernan a Harrison Schmitt pristáli v mesačnom module Challenger na povrchu Mesiaca a o deň neskôr absolvovali prvý výstup a uskutočnili jazdu na mesačnom vozidle Lunar Roving Vehicle. Na povrch Mesiaca vystúpili ešte dvakrát – 12. a 13. decembra.

Zozbierali 117 kilogramov mesačných hornín, čím doplnili celkovú hmotnosť mesačného geologického materiálu v rámci projektu Apollo na viac ako 318 kilogramov. Výprava, ktorej velil americký astronaut so slovenskými a českými koreňmi Eugene A. Cernan získala aj prvé konkrétne dôkazy o mesačnej vulkanickej činnosti.

Misia Apollo 17 však zaznamenala aj ďalšie prvenstvá. Trvala najdlhšie – 12 dní, 13 hodín a 52 minút, zaznamenala najdlhšiu letovú dráhu 3 377 600 kilometrov v programe Apollo a tiež najdlhší pobyt na Mesiaci v trvaní takmer 75 hodín. Návratom Apolla 17 na Zem 19. decembra 1972 sa skončil program letov ma Mesiac pomenovaný Apollo.

Eugene A. Cernan ako veliteľ Apolla 17 bol v poradí dvanástym a zároveň posledným človekom, ktorý stál na povrchu Mesiaca. Narodil sa 14. marca 1934 v Chicagu a mal slovensko-českých pôvod. Z otcovej strany slovenský, lebo Čerňanovci pochádzali z Vysokej nad Kysucou a do USA odišli v roku 1903 ako tisíce iných vysťahovalcov. Predkovia Rozálie Cihlářovej, matky astronauta, pochádzali zasa z Čiech.

Pred letom Apolla 17 absolvoval dve vesmírne misie – v roku 1966 v kozmickej lodi Gemini 9 a v roku 1969 bol členom posádky Apollo 10. V roku 2000 ho zapísali do americkej Národnej leteckej siene slávy (National Aviation Hall of Fame). O jeho živote vznikol v roku 2014 dokumentárny film Posledný človek na Mesiaci (The Last Man on the Moon).

Do Československa prvýkrát prišiel v roku 1974, ale o jeho návšteve sa príliš neinformovalo. Astronomickému múzeu ČSAV v Ondřejove však odovzdal česko-slovenskú vlajku, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17. Navštívil vtedy aj Vysokú nad Kysucou, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia.

Druhú návštevu Kysúc absolvoval v roku 1994, keď sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby vo Vysokej nad Kysucou a stal sa Čestným občanom mesta Čadce. Bratislavu navštívil v septembri 2004, kde otvoril výstavu Človek na Mesiaci na Bratislavskom hrade. Do Českej republiky zavítal v rokoch 2001 a 2008. Eugene A. Cernan zomrel 16. januára 2017 vo veku 82 v Houstone.